Vyhľadávanie
Erik Šimšík debutoval zbierkou experimentálnej poézie Monorezeň & stereozemiaky. Hegemónia (obe Drewo a srd, 2014) je autorovým prozaickým debutom obsahujúcim tri novely: Hegemónia, Dávaj pozor na obličky, Malasaña.
Ich jednotiacim tematickým prvkom je pocit neúplnosti a nenaplnenia postáv, nespokojnosti so životom. V ostrom kontraste sa tu ocitá korporátny svet pars pro toto vyjadrený priestorom „plnom kójí plných ľudí“ mumifikovaných uniformitou, stereotypom, karierizmom a neviazané putovanie naprieč Európu so stanom, batohom a prostou túžbou byť. Nespokojnosť sa v jednotlivých prózach transformuje do rozličných podôb pohybu.
V úvodnej rovnomennej próze možno tento pohyb definovať ako neúspešný pokus o útek za svojím snom. Martin tuší, čo by ho v živote mohlo napĺňať, neodhodlá sa však ku konkrétnemu činu. Naopak, stáva sa predmetom nevyhnutnej konfrontácie s opačnými predstavami jeho partnerky Petry. Hegemóniu vo vzájomných vzťahoch postáv možno interpretovať ako pocit nadradenosti vlastných záujmov a predstáv o živote.
V próze Dávaj pozor na obličky je pohyb vyjadrený útekom do snovej roviny a predstavuje fantazmagorické reťazenie premenlivých udalostí, postáv, kreatúr a rozličných podôb časopriestoru. Hlavná postava je pozorovateľom ľudí na stanici, citlivo vníma bezprostredné okolie a necháva sa unášať, hľadajúc identitu stratenú v uniformite davu. Základná dejová línia je v podstate jednoduchá: útek. Ten je, paradoxne, jediným pevným bodom príbehu funkčne vystavaným na princípoch sna a gravitačným stredom, z ktorého udalosti voľne plynú, a cez ktorý sa opätovne vracajú k samotnému zdroju sna.
Próza Malasaña je v kontexte predošlých textov ich logickým vyústením po obsahovej aj formálnej stránke. Predstavuje konkrétnu cestu po konkrétnych miestach s jediným cieľom: uniknúť, a jedinou nevyhnutnosťou: vrátiť sa. Príbeh je vyrozprávaný vo forme veršov neviazaných a voľných ako cesta samotná. Rozprávanie vsadené do strofických foriem sa funkčne prelína v prítomnom a minulom čase. V prózach Hegemónia a Dávaj pozor na obličky zas autor programovo štylizuje rozprávanie do prítomného času, akoby sa dej odohrával v momente nášho čítania. Využitý prézent funkčne dotuje naráciu patričnou dynamikou, a to najmä v spojení s prelínaním perspektív viacerých postáv.
