Recenzia
Jana Sokolová
06.08.2015

Helios - Peter Šebo

Pomenovanie starogréckeho boha Slnka Helia si prepožičal autor Peter Šebo do názvu svojej knihy s názvom Helios (Vlastným nákladom 2014). Ako už našepkáva jej podtitul Od svedomia k  vôli – Od vôle k  akceptácii, ide o  súbor filozoficky ladených úvah a zamyslení.

Boh Slnka ako symbol (zrána vystupujúci na zlatom voze, ťahanom okrídlenými koňmi oblohou a  večer zostupoval na západe do vôd Okeana, odkiaľ sa vrátil člnom do svojho paláca) zosobňuje cestu poznania a  poznávania samého seba. Jednotlivé úvahy sú formálne a tematicky rozdelené do dvoch častí, ktorých názvy korešpondujú s  podtitulom knihy. Relatívne samostatne pôsobí záverečná kapitola Helios obsahujúca básne v angličtine.

Autor prostredníctvom úvahových žánrov (od krátkych zamyslení aforistického charakteru po dlhšie úvahy a stručné dialógy) predstavuje svoje desaťročné intelektuálne a spirituálne hľadanie, poznávanie a  zrenie. Tematicky kniha reflektuje základné filozofické otázky bytia a  jeho najvšeobecnejšie princípy. V prvej časti dominuje vlastné sebapoznávanie, ktoré autor zdôrazňuje prvou osobou jednotného čísla, hľadanie poznania v spojitosti s tvorivou činnosťou umelca, rovnako pertraktuje existenčné motívy starnutia, života, smrti, domova a slobody. V druhej časti nadobúdajú zamyslenia skôr moralistický rozmer, autor si kladie otázky osobnej a  spoločenskej zodpovednosti, zároveň zdôrazňuje význam sebapoznania ako sociálneho nástroja a  prostredníctvom reflexií prezentuje vlastný svetonázor.

Šebo vo svojich úvahách pracuje s rozsiahlym repertoárom ustálených slovných spojení, združených pomenovaní, mnohokrát subjektívne zasahuje do zloženia frazém, a tým ich funkčne aktualizuje. Z  výrazových prostriedkov typických pre úvahové žánre prevláda rečnícka otázka, ktorú často kumuluje, následne rečnícka odpoveď či básnická otázka otvárajú čitateľovi priestor na uvažovanie. Z pohľadu realizácie vetnej stavby využíva (môžeme hovoriť aj o nadužívaní) najmä parentézu, objavuje sa aj proziopéza a čiastočne apoziopéza.

Ponúknutý súbor úvah svojím žánrovým a  tematickým zameraním pôsobí kompaktne, avšak dlhšie zamyslenia vzhľadom na centrálnu myšlienku môžu na čitateľa pôsobiť „únavne“. Na druhej strane autor spochybňuje výrok „Nie je dôležitý cieľ, ale cesta, po ktorej kráčame“, a  presviedča čitateľa o  dôležitosti cieľa, ktorým sa stáva samotné pozastavenie a zamyslenie sa.