Vyhľadávanie
Henrik Eberle, Matthias Uhl
Kniha Hitler
Bratislava, Ikar 2006
Preklad Tibor Hrozáni
J. V. Stalin dostal 29. decembra 1949 záverečnú správu o Hitlerovom živote z rokov 1933 až 1945 s titulom Kniha Hitler. Tento exemplár sa zachoval dodnes v osobnom archíve ruského prezidenta, ktorý však nie je prístupný zahraničným užívateľom. Slovenskému čitateľovi Knihu Hitler aj s komentármi editorov, zasväteným predslovom, vhodne zvoleným doslovom a fotodokumentáciou sprostredkúvajú nemeckí historici súčasných dejín Henrik Eberle a Matthias Uhl. Tento neobyčajný historický prameň vznikol vďaka Stalinovmu mimoriadnemu záujmu o Hitlera, jeho spôsob vládnutia a jeho zvyklosti, ale aj ako dôsledok jeho neistoty, či úhlavný protivník je naozaj mŕtvy. Najdôležitejším podkladom pre rukopis boli výpovede a záznamy Heinza Lingeho a Otta Günscheho, ktorí roky žili v Hitlerovej blízkosti. Linge patril od roku 1935 k Hitlerovej sprievodnej jednotke, potom sa stal jeho komorníkom, neskôr šéfom osobnej služby. Günsche prišiel do sprievodnej jednotky roku 1936 a roku 1943 ho Hitler vymenoval za osobného pobočníka. V noci z 2. na 3. mája 1945 padli obaja do sovietskeho zajatia.
Koncom roka 1945 Stalin poveril Ľudový komisariát vnútorných záležitostí (NKVD), aby rekonštruoval posledné dni v bunkri a definitívne dokázal Hitlerovu smrť. Dôstojníci oddelenia pre vojnových zajatcov pátrali v trestaneckých a zajateckých táboroch po jeho ďalších spolupracovníkoch. Linge a Günsche počas výsluchov od roku 1946 do roku 1949 poskytovali informácie o Hitlerovi a jeho blízkom okolí. Vyšetrovatelia porovnávali ich výpovede s výpoveďami iných zajatcov (Hansa Baura, Hitlerovho hlavného pilota, Rochusa Mischa, telefonistu z ríšskeho kancelárstva), pričom sovietska tajná služba sa musela vyrovnať s mnohými protirečeniami.
Na vzniku Knihy Hitler sa zúčastnili viacerí sovietski dôstojníci, tlmočníci a prekladateľky. Už pri preklade do ruštiny museli spracovatelia zohľadňovať dve základné požiadavky: text mal pôsobiť autenticky, čo najpresnejšie reprodukovať Lingeho a Günscheho výpovede, a súčasne spĺňať predpokladané očakávania Stalina. Pasáže, ktoré by jeho predstavám nevyhovovali, vyčiarkli. Aj z tohto dôvodu sa v konečnom texte vyskytujú len dve skryté narážky na pakt Ribentropp – Molotov z roku 1939. Fakty a dáta sú podľa editorov zaznamenané presne, scény opísané korektne a dokumenty reprodukované čo najpresnejšie. Dozvedáme sa aj o bitke pri Stalingrade (1942/1943), Kursku (1943) či na Odre (1945). Hitlerove rozhovory medzi štyrmi očami sú jedinečným prameňom. Informujú o poradách, na ktorých sa prerokúvala situácia na frontoch, z nich neexistujú žiadne iné záznamy. Dokumentujú, že po porážke pri Stalingrade stratil vodca Tretej ríše triezvy pohľad na vývoj situácie na sovietskom území.
Ako skončili korunní svedkovia prípadu Hitler? Vojenský tribunál ich v roku 1950 odsúdil za účasť na vojnových zločinoch na 25 rokov nútených prác a obaja sa nakoniec ocitli v trestaneckom tábore pri Sverdlovsku. V októbri 1955 Lingeho odovzdali do vtedajšej SRN, v decembri Günscheho do NDR. Linge zomrel roku 1980 v Brémach, Günsche roku 2003 v Lohmar pri Bonne.
Michaela Geisbacherová
