Vyhľadávanie
Peter Gavalier – Martin Palúch – Jana Dudková – Oliver Bakoš – Ján Jaborník
Herec Ivan Palúch
Bratislava, Slovenský filmový ústav 2008
Na prelome 60. a 70. rokov predchádzajúceho storočia stál slovenský herec Ivan Palúch (1940) nesporne na prahu hviezdnej medzinárodnej kariéry. Na filmovom festivale v Cannes roku 1969 uviedli tri filmy známych režisérov – juhoslovanský Čoskoro bude koniec sveta režiséra A. Petroviča , nemecký Michael Kohlhaas režiséra V. Schlöndorffa a československý Markéta Lazarová F. Vláčila, v ktorých exceloval. Na prvých dvoch sa podieľali aj veľké americké produkcie. Nečudo, že hercovi, ktorý vynikal nielen hereckým majstrovstvom, ale aj zjavom a fyzickou kondíciou, sa črtali ďalšie lákavé ponuky zo zahraničia. Všetky však zrušila „normalizácia“. Publikum vo vtedajšom Československu si ho obľúbilo predovšetkým ako titulného predstaviteľa filmu Bajaja či televízneho triptychu Adam Šangala. Populárny herec sa síce objavuje naďalej pred kamerou , ale vždy už iba v menších postavách. Jeho divadelné úspechy vo vari štyridsiatich tituloch registrovali skôr v regiónoch, lebo filmovú a televíznu prácu striedal s divadelnou v štyroch divadlách ( v Spišskej Novej Vsi, Prešove, Nitre a vo Zvolene). Viac sa o ňom začalo hovoriť a písať po roku 1990, keď sa pri otvorení Týždňa francúzskeho filmu stretol aj so svojou niekdajšou filmovou partnerkou Annie Girardotovou. Čoraz častejšie sa skloňovalo spojenie„zabudnutý herec“. O to väčšmi ma potešilo, že Slovenský filmový ústav na Ivana Palúcha nezabudol a v edícii Camera Obscura vydal o ňom monografiu. Sedem štúdií piatich autorov vhodne dopĺňajú rozhovory o jeho najvýraznejších hereckým úlohách. Všetko dopĺňa súpis Palúchových filmových, televíznych a divadelných postáv, výberová bibliografia a bohatý fotografický materiál.
Úvodná životopisná kapitola Príbeh Ivana Palúcha prezrádza aj čosi z hercovho súkromia, okrem iného napríklad o dedičnej šerosleposti, pre ktorú nedokončil štúdium na VŠMU v Bratislave. Nedostatočné akademické vzdelanie sa mu neskôr vypomstilo – zabránilo mu prednášať a vynútilo si jeho odchod z Akadémie umení v Banskej Bystrici, pri ktorej zrode stál. Nevzdal sa a dnes vyučuje na súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch. Hoci sa spomína, že jeho prvá manželka s dcérou emigrovala, pociťujem ako istú disproporciu, že sa nehovorí o jeho ďalších rodinných väzbách a deťoch. Prípadne o súboji s vlastnými démonmi. Nie, nechcem otvárať bulvárnu tému, jednoducho by som si prijala komplexnejší pohľad na túto osobnosť , nielen na herca, ale aj na človeka.
Som rada, že po režiséroch a kameramanoch sa SFÚ rozhodol do edície zaradiť aj hereckú osobnosť a predstaviť Ivana Palúcha a filmy, na ktorých úspechu sa podpísal. Domnievam sa, že ide o pohľad viacerých generácií, pretože ak mi v tejto publikácii naozaj niečo chýba, tak je to krátke predstavenie kolektívu autorov. Na jednej strane chápem, že publikácia vyšla iba v náklade 500 kusov, ale nemožno sa spoliehať na to, že Slovensko je malé – každý pozná každého, a teda vie napríklad, že Ján Jaborník je divadelný vedec alebo z prečítaného usúdi, že Martin Palúch je hercov syn a filmový vedec, podobne ako ďalší tvorcovia. Veď by stačilo v závere uviesť pri každom autorovi aspoň rok narodenia, názvy publikácii, ktoré vytvorili alebo aspoň profesijné zaradenie, aby aj laický čitateľ vedel, koho názory na umelca vlastne číta. Tak, ako je to v záverečnej kapitole Pohľady na Ivana Palúcha, kde sa o ňom vyjadrujú jeho hereckí kolegovia, režiséri i priatelia. V každom prípade vznikla zaujímavá publikácia, o ktorú sa pričinili finančným prispením SAVOL – Spoločnosť autorov vedeckej a odbornej literatúry a Literárny fond.
Elena Ťapajová
