Recenzia
Martin Grbjar
18.12.2009

História. Unikátny obrazový sprievodca

História. Unikátny obrazový sprievodca

Bratislava, Ikar 2009

Je možné vtesnať dejiny sveta od úsvitu civilizácie až po súčasnosť do jednej knižky? Na takúto neľahkú úlohu sa podujal kolektív amerických a britských autorov so spolupracovníkmi z celého sveta. Po dlhoročnej práci a vytriedení hlavných a menej podstatných dejov a udalostí vyšla kniha po prvý raz v roku 2007 v londýnskom vydavateľstve Dorling Kindersley a neskôr v USA, Austrálii, Nemecku a Indii. Na Slovensku vychádza v tomto roku vďaka skvelému nosu pracovníkov vydavateľstva Ikar, ktorí svojim čitateľom už ponúkli v tejto sérii tituly Zviera, Zem, Človek, Rastlina, Vesmír, Oceán, Vták.

Knihu História, ktorá je obsahom i úpravou naozaj hodná svojej ceny (cca 44 €), vám nikto neukradne. Nie preto, že by o taký skvost nemali záujem napríklad zberatelia, ale najmä pre jej hmotnosť – úctyhodné štyri kilá! No aj do takéhoto objemného zväzku bolo priam sizyfovskou prácou zostaviť dejiny podľa dôležitosti jednotlivých období, ktorých hodnotenie je vždy subjektívne, nech by ho schvaľovala neviemaká armáda historikov. Pre nás je to však výhoda, lebo do knihy sa dostala napríklad podrobná informácia o strašnom zemetrasení v Lisabone v roku 1755. Pôsobivá dobová kresba dokresľuje túto udalosť, o ktorej sme sa na základnej škole na dejepise veľa nedozvedeli.

Dejiny začíname pred štyriapolmiliónom rokov rodokmeňom predkov človeka až po druh Homo sapiens. Putujeme dobou ľadovou, migráciou z Afriky ako kolísky civilizácie do všetkých krajín sveta. Venujeme sa vývinu lovu a hospodárstva, náboženstvu, obradom a rituálom. V kapitole Panovníci a hierarchie zaplátame diery, ktoré sme si zapríčinili posielaním ľúbostných lístočkov, keď náš dejepisár tak zanietene vykladal o faraónoch. Cez časy Alexandra Veľkého sa dostávame k rímskym cisárom, zablúdime aj do ranej Ameriky a ku Keltom. Zlatý vek Číny vystriedajú dejiny hrozného čierneho moru, pri ktorom zahynulo takmer 50 miliónov ľudí, asi 75 percent celého obyvateľstva Európy.

Z množstva pútavo spracovaných historických faktov zaujme napríklad kapitola Obchod s otrokmi. Na Slovensku to nie je neznáma, ale len veľmi málo priblížená téma, hoci americký film Amistad v tejto sfére splatil aspoň časť dlhu, ktorý máme voči poznaniu dejín Západného sveta. Téma je v knihe spracovaná bez príkras, citáty o mučených a v reťaziach transportovaných otrokoch v smradľavom podpalubí lodí, plnom výkalov a zvratkov, mrazia ešte aj dnes. Priam sa ponúka paralela s koncentračnými tábormi novoveku... Dostaneme sa k priemyselnej revolúcii a k rokom, keď beh dejín začali diktovať stroje. Cez prevratné 19. a 20. storočie doputujeme až do súčasnosti.

V knihe nájdeme množstvo ilustrácií, portrétov a dobových kresieb, ktoré sa v svetovej literatúre historického zamerania vyskytujú len veľmi sporadicky, ak sú vôbec známe. Napríklad súhlas na reprodukciu neznámeho portrétu Johna Browna, mnohými hymnusmi ospievaného bojovníka proti otrokárstvu , získali autori po dlhom a urputnom presviedčaní zo súkromných zbierok istého amerického milionára. Zaujme aj dobová rytina piráta Edwarda Teacha, známejšieho ako kapitán Čierna brada, na ktorej sa pirátovi dymí z uší. Traduje sa legenda, že kapitán skúšal kvalitu pušného prachu tak neobozretne, že mu prach vybuchol do tváre a dym ešte dva dni vychádzal von ušnými otvormi...Iná dramatická ilustrácia vypovedá o anglickej občianskej vojne, v ktorej si politickí rivali vzájomne stínali hlavy svojich priaznivcov a napokon i svoje vlastné.

Záver knihy patrí prehľadným, heslovite usporiadaným dejinám jednotlivých štátov, ktoré vznikli v novoveku. Necelá stránka je venovaná aj Slovensku s podrobným výpočtom mocenských prevratov od roku 1918 až po súčasnosť.

Ľudskými dejinami pretieklo nesmierne veľa krvi a národy sa poučili najmä v tom, ako a čím zabiť a zmrzačiť čo najviac nepriateľov. Kým jednotlivci na poli vedy hľadali lieky na smrteľné choroby, iní veľduchovia investovali svoj um do výroby strelných, biologických, jadrových zbraní. Verme, že pokračovanie tejto knihy nebude zaznamenávať budovanie nového sveta na zdevastovaných troskách starého – po atómovej či neutrónovej vojne... Kniha o histórii ľudstva môže byť varovaním pred takým vývinom dejín.

Martin Grbjar