Vyhľadávanie
Bratislava, Univerzita Komenského 2011
Historická jazykoveda má mnohé princípy uvažovania spoločné s teoretickou fyzikou. V oboch disciplínach sa najskôr musí mnohému veriť, aby sa k tomu dalo neskôr dospieť. Zachytenie sa v dynamike času je vlastné aj odborníkovi, riaditeľovi Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, profesorovi na bratislavskej UK Pavlovi Žigovi. Ťažisko jeho štúdií v monografii Historická a areálová lingvistika je v uvažovaní o príčinách jazykových zmien a ich dôsledkoch pre komunikáciu v súčasnom slovenskom (spisovnom aj nespisovnom) a slovanskom jazykovom prostredí. Poučený štúdiom princípov fyziky sa Žigo v prvej časti svojej práce zaoberá kategóriou času, analyzuje princíp analógie ako jeden z fundamentálnych stavebných kameňov súčasnej podoby jazyka, ktorý má svoje korene v dejinách, uvažuje o podobnosti jazykových a nejazykových štruktúr... Druhú časť venuje Žigo porovnávacej typológii. Uvažuje o slovenských a gruzínskych frazeotextémach, vykladá kontaktové javy indoeurópskej a kartvelskej jazykovej rodiny, tranzitívnosť v slovenčine a gruzínčine, analyzuje intenciu slovies v kartvelských jazykoch. Tretiu časť práce zacielil jej pôvodca na dejiny slovenského jazyka. Vníma ho ako celok tvorený spisovnými a nespisovnými jazykovými útvarmi. Slovenčinu v jej nárečovej pestrosti vidí ako zdroj kultúrneho bohatstva, neobchádza ani sociálnu stratifikáciu nášho jazyka. Žigo sa nebráni ani pohľadu na kontroverzné témy, na tému funkčnosti a (ne)stability Štúrovej kodifikácie, na otázku jazykového purizmu atď., robí to ale s nadhľadom a vedomím, že unáhlený súd nemusí vždy z pohľadu dejín obstáť. Štvrtá kapitola knihy sa obracia k dialektologickým otázkam. Žigo napr. v podkapitole o rodinných pomenovaniach ukazuje nielen čo v slovanských jazykoch je, ale vraví nám aj, prečo to tak je, a aké to má dôsledky pre náš bežný život. Pre autora typická snaha odpovedať na otázku „prečo?“ vyznieva ako príznačná aj zo záverečnej, piatej kapitoly monografie o onomastike. Výklad pôvodu a významu názvu mesta Bratislava dozaista zaujme aj tých, ktorí nie sú odborníkmi na danú oblasť. Pavol Žigo svoju knihu koncipoval s erudovanosťou znalca, ale tak, aby bola prístupná aj laikovi. A to je vec rozhodne neľahká.
