Vysoko produktívny literárny tvorca žánrovo rôznorodých diel Anton Hykisch vydal historický román, čím nepriamo oslávil svoje 90. narodeniny. V priebehu svojho tvorivého literárneho života vydal viac ako 30 kníh. Debutoval románom Krok do neznáma (1959), ktorý bol však vzápätí zošrotovaný. Jeho skutočným debutom je novela Sen vchádza do stanice (1961), prózy reprezentovali novú líniu slovenskej prózy označovanú ako literatúra všedného dňa. Na obe diela si však dnes už len málokto spomenie. Z próz tematicky vychádzajúcich z dobovej súčasnosti bola umelecky najúspešnejšia novela Naďa (1964).

Hykisch sa presadil najmä ako tvorca historických próz. Na historickú problematiku sa tematicky zameral zhruba od polovice 70. rokov. Hneď dvojdielny román Čas majstrov I, II (1977, 1983) a nasledujúci román Milujte kráľovnú (1984) priniesli autorovi prinajmenšom čitateľský úspech.

 

História významných hláv

Vo svojom najnovšom románe Bezhlavý čas evokuje komplikované obdobie plné historických zvratov na konci osvietenstva (zhruba od roku 1790 po prvé roky l9. storočia). Rozpráva o udalostiach v habsburskej ríši a vo Francúzsku: vrcholí Francúzska revolúcia, revolucionári popravili kráľa aj kráľovnú, začína sa obdobie teroru. V tejto časti sa objavuje veľké množstvo postáv a všetky, či už sú z vyššej spoločnosti, či sociálni skrachovanci z rozličných sociálnych vrstiev, sú charakterizované zdanlivým bojom za rovnosť a slobodu, ale najmä krutosťou. Tieto udalosti, samozrejme, nepriamo ovplyvnili aj život v habsburskej monarchii.

Hykisch približuje spoločenskú i politickú situáciu po smrti Jozefa II. Následne sleduje aktivity i súkromný život cisára Leopolda II. a jeho manželky Márie Lujzy. Po smrti Leopolda II. preberá moc František II., ktorého boj proti „revolučným“ silám v Rakúsku, národno- emancipačným snahám Maďarov a v menšej miere Slovákov sleduje až do prvého desaťročia l9. storočia.

Zaujímavou súčasťou tejto časti je aj evokovanie síce miernych, ale predsa len výrazných úsilí slovenských národovcov (Bajza, Bernolák, Fándly, Palkovič a ďalších), ktoré smerovali najmä k pokusu o uzákonenie slovenčiny a presadzovanie osvieteneckých myšlienok medzi ľuďmi. Hykisch naznačil aj napätý vzťah J. I. Bajzu k bernolákovcom vo vzťahu k uzákoneniu novej spisovnej slovenčiny. Táto téma však v texte nedominuje.  

V románe je málo intímnejšie ladených motívov, azda najzaujímavejšou epizódou takéhoto charakteru je motív lásky J. I. Bajzu k bývalej mníške Štefánii, vzťahu, ktorý bol od začiatku odsúdený na neúspech.

Ani slovenskí intelektuáli neboli tolerantní voči mocenským záujmom Viedne. Hykisch v náznakoch opisuje revolučné aktivity jakobínov (Martinovič a ďalší), naznačuje aj slobodomurárske aktivity, hlásajúce myšlienky demokracie a slobody.

Kdesi v podhubí politického diania neustále prebiehal boj cirkvi s rozličnými proticirkevnými intelektuálmi najmä vo Francúzsku.

Táto časť je zaujímavá aj evokovaním atmosféry a reálií Viedne, cisárskeho dvora a Trnavy.

 

Osudy, menej osoby

Veľký priestor románového textu venoval Hykisch aj atmosfére po Francúzskej revolúcii, boju o uzurpovanie moci revolucionármi. Táto časť je čitateľsky menej zaujímavá, autor neustále opisuje množstvo popráv zväčša nevinných ľudí či revolucionárov, ktoré nasledovali po vražde kráľa Ľudovíta XVI. a jeho manželky Márie Antoinetty, ako aj mnohých príslušníkov šľachty. Vnútorná problémovosť politického diania, boj o moc a najmä prenasledovanie cirkvi je trochu nejasná.

Rozsiahly historický román s metaforickým názvom Bezhlavý čas vzbudzuje úctu k autorovi, ktorý zaradil do textu veľké množstvo postáv a zvýraznil aj najvýznamnejšie politické problémy doby.

Čitateľsky je román trošku problémový. Čitateľ môže využiť klasický epický interpretačný kód, keď intenzívne nesleduje politické dianie, ale skôr osudy postáv. Niektoré časti románu sú však málo epické, aj keď z hľadiska diania azda až preplnené. Máloktorá postava je výraznejšie psychologicky vykreslená. Postavy sú vytvorené kontúrovito, najmä s ohľadom na ich spoločenskú začlenenosť. Francúzske reálie takmer absentujú, udalosti sa odohrávajú zväčša vo väzniciach, z ktorých už nebolo úniku. 

Ak vezme román do rúk historik, určite v ňom bude sledovať iné aspekty, najmä asi historickú vernosť.

Román Bezhlavý čas je zavŕšením Hykischovej série románov z obdobia osvietenstva v rakúskej monarchii a v Uhorsku. Jeho čítanie si vyžaduje čitateľov zaujímajúcich sa väčšmi o históriu ako hľadajúcich dynamický dej.

 

Anton Hykisch: Bezhlavý čas

Bratislava: Ikar  2022