Vyhľadávanie
Andrej Štiavnický: Kliatba Alžbety Bátoriovej, Bratislava, Ikar 2008
Historický román v najširšom slova zmysle, tak možno žánrovo zaradiť knihu Andreja Štiavnického Kliatba Alžbety Bátoriovej, ktorá nateraz uzatvára hexalógiou (V podzemí Čachtického hradu, Alžbeta Bátoriová vo väzení a na slobode, Čachtická pani pred Najvyšším súdom, V tieni smrti Alžbety Bátoriovej, Zbohom, Alžbeta Bátoriová) inšpirovanú životnými osudmi tajomnej grófky z Čachtického hradu. Ide o historicky problematickú, ale čitateľsky mimoriadne lákavú tému. Noetickým základom diela je vedecké bádanie moderného historika Jozefa Kočiša, ku ktorému sa Štiavnický „hrdo hlási“ (s. 3), ale aj autorove vlastné poznatky a skúsenosti nadobudnuté dvadsaťosemročným systematickým štúdiom „histórie, autentických dokumentov, dochovaných dobových listín a archívnych listín“ (s. 450).
Tieto vedomosti autor zúročuje v spracovaní námetu, no súvislosti príbehu, ktorý je tak ako predošlé diela situovaný približne do rovnakého obdobia a začína v roku 1644, sa stávajú skôr dielom imaginácie. Štiavnického rozprávanie je emocionálne značne podfarbené a miestami pôsobí pateticky. Autor nadužíva zvolacie a opytovacie vety. Príbeh sa nekonečne rozvetvuje, obsahuje množstvo digresií, ktoré sa opätovne prepájajú a plynú povedľa seba ako paralelné príbehy. Táto autorská stratégia má za cieľ obsiahnuť čo najväčšie množstvo historicky verifikovaných postáv a navodiť atmosféru danej doby. Kliatba Alžbety Bátoriovej je preto akousi mozaikou životných osudov historických osobností, ktoré sú sprítomňované spôsobom psychologických ponorov do vnútorného sveta až sa stávajú postavami fiktívnymi a literárnymi. Ich zoznam je široký a pestrý. To platí aj pre ich osudy a charaktery.
Autor vo svojom najnovšom románe zachytáva životné osudy Františka Nádašdyho II., ktorý bol vnukom Alžbety Bátoriovej, všíma si príbeh Františka Vešeléniho - veliteľa cisárskych vojsk, opisuje Juraja Rákociho - sedmohradské knieža a jeho zradu, ale aj osud Petra Andrášiho, kapitána z Krásnej Hôrky. Okrem spomínaných osobností uhorských dejín epizodicky rozvíja rad ďalších životných osudov známych aj menej známych historických postáv.
Knihe Andreja Štiavnického nemožno uprieť schopnosť vytvárať dramaticky napäté situácie, v ktorých sa historické postavy jemne idealizujú a stávajú sa z nich takmer akční hrdinovia: „...vyrútil sa naňho hajdúch podráždene a chcel ho znova udrieť po tvári, ale Vešeléni mu obratne zachytil ruku, mocne ju zovrel a päsťou ho udrel do brucha. Chlap zreval od bolesti, potiahol spúšť a zarachotil výstrel. Vešeléni ho zrazil na zem a vzápätí mu nad hlavou zasvišťalo olovo“ (s. 331). Podobne autorovi nechýba cit pre vytváranie dusnej atmosféry, ktorá má miestami temný mysteriózny nádych. Skutočne živo a plasticky sú zobrazované vonkajšie udalosti aj vnútorné deje v ľuďoch, ktorí sa zapísali do histórie, ale ich životné reálie zahaľuje tajomstvo. A práve toto tajomstvo je pre autora výhodnou devízou, umocňuje ho účelným rozprávaním. Súvislosti prepája umeleckou fantáziou a dospieva až na hranicu fiktívnej hodnovernosti. Tento prístup k spracovaniu historickej témy vsúva knižnej publikácii Kliatba Alžbety Bátoriovej výraz bestselleru, a to je zárukou spríjemnenia chvíľ pútavým čítaním, ktoré navyše nevtieravo podnecuje k poznaniu minulosti.
Jaroslav Vlnka
