Vyhľadávanie
Siedma pečať slovenskej historickej jazykovedy
Historický slovník slovenského jazyka VII. Z – Ž. Dodatky
Vedecký redaktor Milan Majtán
Bratislava, Veda 2008
Koncom tohto leta sa v akademickom vydavateľstve Veda objavil 7. zväzok Historického slovníka slovenského jazyka, ktorý – takisto ako predchádzajúce zväzky – pripravil kolektív oddelenia dejín slovenčiny Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Neznamená to nič viac ani nič menej iba to, že sa zavŕšil jeden z najväčších lexikografických projektov profesionálnej jazykovedy na Slovensku vôbec, v rámci ktorého bolo spracovaných viac ako 100 000 heslových jednotiek. Keď vezmeme do úvahy, že na tomto slovníku sa sústavnejšie začalo pracovať v roku 1961 a prvý zväzok vyšiel v roku 1991, môže sa niekomu zdať čas vychádzania slovníka aj trochu pridlhý. Ale ak sa obzrieme po slovníkoch tohto typu v iných krajinách, ľahko zmeníme názor. Aspoň jedna paralela: na Staročeskom slovníku začal Jan Gebauer pracovať ešte koncom 19. storočia a dnes kolektív, ktorý v ňom v Českej republike pokračuje, dokončuje písmeno P.
Historický slovník slovenského jazyka podáva obraz o rozsahu a členení slovnej zásoby slovenského národného jazyka v jeho tzv. predspisovnom období, t. j. najmä v období 15. – 18. storočia, občas načrúc aj hlbšie do minulosti (až po 11. storočie). Pre súvislé texty z obdobia 15. – 18. storočia je pritom charakteristické používanie kultúrnej (kultivovanej) slovenčiny s viacerými modifikáciami a variantmi. Práve do týchto modifikácií sa pretavuje rozličný stupeň vplyvu slovenských nárečí (západoslovenských, stredoslovenských i východoslovenských), ale aj češtiny, latinčiny a viacerých ďalších jazykov na rukopisné i tlačené texty, ktoré predstavovali pramenný materiál slovníka. Slovník takto poskytuje vynikajúcu bázu pre ďalší výskum vývinu slovenskej slovnej zásoby a dejín slovenského jazyka i pre ďalší rozvoj historicko-porovnávacej jazykovedy a slavistickú kontaktológiu, ale každý si v ňom môže objaviť pre seba i svoje vlastné zaujímavosti, výnimočnosti či dokonca kuriozity. Aj 7. zväzok nám ponúka – takisto ako predchádzajúce zväzky – perly a perličky zo starej slovenčiny, s ktorými sa môžeme potešiť. Pekné bolo staré slovo zábluda (cesta, ktorá nikam nevedie, slepá ulička), ale aj zákľuka (dnes okľuka, obchádzka). Zvedanie bolo, ako sa dozvedáme, dnešné vypytovanie sa, vyzvedanie, pozoruhodné však je, že dnešná zvada mala kedysi aj formu zvadba, čo tak nepríjemne pripomína svadbu. Tí, čo vyvolávali hádky, ale aj tí, čo sa súdili, boli známi ako zvadci, zvadlivci, zvaditelia či dokonca zvadníci. Záperník bol ten, čo niečo zapieral, zatajoval, zarobiteľ čarodejník, zárobník zasa niečo ako nádenník a zajedlivosť znamenala hnev, nenávisť, zlobu. Zahorenie znamenalo to isté čo dnešný úpal, zapopadnúť prichytiť, pristihnúť a zábrana sa používala aj vo význame ochrana, opatera. Mnohokrát sa oproti minulosti menili iba predpony, inokedy však došlo k zmene celej slovotvornej štruktúry. Iné výrazy, ktoré sa v starších dobách používali, sa dnes vnímajú ako bohemizmy, napr. žízeň (smäd), zedník (murár), zácpa, zacpaný, zacpať (dnes zápcha), zácpava (hať).
Historický slovník slovenského jazyka nám inštruktívne ukazuje, aké boli cesty slovenského jazyka: s akými jazykmi sa stretával na dávnych križovatkách svojich dejín a ktoré z nich ho najviac obohatili i na ktorých odbočkách sa vydal svojou vlastnou cestou. Nazretím do slovníka máme možnosť uzrieť jeho dejiny ako v číro-čírom zrkadle akoby v spätnej panoráme, ktorá je dôležitá aj pre súčasný výklad fungovania dnešnej slovenčiny. Vydanie kompletného Historického slovníka slovenského jazyka predstavuje bezpochyby mimoriadny čin a mimoriadnu udalosť v dejinách slovenskej vedy a kultúry.
Slavomír Ondrejovič
