Vyhľadávanie
Teodor Münz: Hľadanie skutočnosti
Bratislava, Kalligram 2008
Ťažiskom celoživotného bádania popredného slovenského filozofa Teodora Münza (1925) bola filozofia osvietenstva, najmä slovenského a nemeckého. V svojich monografiách podrobne zmapoval a zreflektoval postavy slovenskej osvietenskej filozofie a prispel tak k hlbšiemu poznaniu našej filozofickej minulosti. Systematicky sa venoval aj Feuerbachovi, Hegelovi či Spinozovi, zaoberal sa otázkami noetiky, metafyziky, náboženskej filozofie, prekladal a výrazne sa podieľal na príprave desaťzväzkovej Antológie z diel filozofov, ktorá vzhľadom na dobu (60. a 70. roky minulého storočia) predstavovala v bývalom Československu záslužný a ojedinelý počin. Po ukončení pôsobenia na Filozofickom ústave SAV sa venuje písaniu esejí s dejinnofilozofickou, ale aj etickou, noetickou, svetonázorovou problematikou, a príležitostne prednáša na Katedre filozofie a dejín filozofie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
Príklon k esejistickej forme do značnej miery vysvetľuje jeho ambícia priblížiť filozofiu laickému publiku. Po Listoch filozofom z r. 2002, v ktorých autor oslovuje významných svetových filozofov minulosti a vedie s nimi rozhovory na témy, jemu samému blízke, čo podľa neho neboli dosiaľ rozriešené, navyše, sú aktuálne aj dnes, nasleduje knižka Hľadanie skutočnosti.
Programovo sa v nej vracia ku kardinálnym otázkam. Pre prístupnejší esejistický štýl sa rozhodol, aby zaujal aj ne-filozofov, naznačil im zmysel rozoberaných otázok pre život každého z nás, pre schopnosť zorientovať sa vo vlastnom, ale aj v spoločenskom príbehu. Cieľom textov nie je ani tak rozširovať poznatky z filozofie, ako skôr poukázať na iné možnosti, pohľady a spôsoby kladenia otázok, nové prístupy k skúmaniu toho, čo sa v bežnom myslení často pokladá za samozrejmé, ba až nespochybniteľné. Zároveň vstupuje do dialógu s tradičnými filozofickými systémami, najmä tými, ktoré usilovali o absolútne, univerzálne platné, konkrétnymi historickými vplyvmi nepodmienené pravdy.
Ťažko určiť, či primárnym záujmom autora sú otázky metafyzické, noetické, etické – filozof ich vníma v komplexnosti a nazerá na ne cez viaceré filozofické disciplíny súčasne. Ako napovedá názov, centrálnou kategóriou skúmania je kategória skutočnosti, ktorej sa nevyhol v dejinách ani jeden väčší filozofický systém. Münz naznačuje odlišnosti v interpretácii skutočnosti, vychádza z historického materiálu, kriticky sa vyrovnáva s jednotlivými interpretáciami, aby napokon podal vlastné chápanie skutočnosti, ktorú pokladá za „alfu a omegu“ ľudského opytovania (podnetné sú jeho úvahy o skutočnosti a predskutočnosti). Kriticky sa vyrovnáva s každým dualizmom, predovšetkým dualizmom prítomným na osi kategórií skutočnosť/ neskutočnosť a pravda/ omyl, tieto udávajú knižke hlavné smerovanie i hlavnú štruktúru. Príznačné je preňho chápanie historickosti a sociálnej podmienenosti ľudského poznávania, ale aj ľudskej praxe, akejkoľvek činnosti. V takomto kontexte vystupuje v jeho úvahách do popredia subjekt (poznávajúci, konajúci, hodnotiaci, prežívajúci...), a aj význam našej (neodstrániteľnej) subjektivity. Tak, ako je (historicky, sociálne) podmienená naša subjektívnosť, je podľa filozofa – a ja s ním plne súhlasím – podmienená a nedostatočná aj „stráž proti (našej) vlastnej subjektívnosti“. Človek nie je nikdy zbavený individuálnych ani sociálnych vplyvov, v tomto zmysle je poznávajúci subjekt „nečistý“, tu nepomôže nijaký teoretický a metodologický očistec, z vlastnej „ľudskosti“ nemožno vystúpiť... Nesporne zaujímavé sú aj reflexie omylu. Autor mu pripisuje veľký význam v poznávacích procesoch (rozpoznanie omylu nielen z historického hľadiska predstavuje, ako zdôrazňuje, nesporný noetický pokrok).
Münzove eseje sa čítajú ako príbehy – príbehy niektorých vybraných kategórií, ako sa menili v histórii, a to od antiky až po súčasnosť. Nechýba vnútorné napätie, ktoré sa rodí zo stretov odlišných chápaní kľúčových kategórií vo filozofických systémoch a prenáša sa aj na vnímavého čitateľa. Tento akiste ocení nielen originalitu pohľadu, ale aj poetický, na metafory (a novotvary) bohatý jazyk.
Etela Farkašová
