Vyhľadávanie
Básnik a prozaik Miroslav Búran je nielen autorom zbierok poézie a noviel pre dospelých čitateľov, ale venuje sa aj tvorbe pre deti. V minulom roku vyšla jeho debutová detská knižka Katkine dobrodružstvá.
Autorkou ilustrácií je Ivana Vargončíková. Jej kresby sa priam vznášajú vo víre snov a fantázie. Obálka knižky žiari veselosťou a pestrosťou, až má čitateľ chuť na príbehy vnútri ako na farebné cukríky. Myslím si, že si na nich môžu s pomocou rodičov „pochutnávať“ už päťročné deti. Obálka je aj veľmi príjemná na dotyk.
Táto prozaická knižka sa delí na pätnásť kapitol. Ako už napovedá názov, hlavnou hrdinkou je osemročná školáčka Katka. Vyniká odvahou a dobrosrdečnosťou a nezištne pomáha svojim priateľom – plyšovému potkanovi Ferovi, starému kocúrovi Archibaldovi a túlavej mačke Maci s malým synčekom Murkom, ktorí utekajú pred nepriaznivými životnými podmienkami, – nájsť skutočný prívetivý domov.
Na začiatku vhupneme rovnými nohami do deja vďaka chvíľkovému rozprávaniu v prvej osobe jednotného čísla. Neskôr nastupuje tretia osoba jednotného, prípadne občas množného čísla. Dej príbehu ozvláštňuje personifikácia (plyšová hračka a zvieratá rozmýšľajúce a hovoriace ako ľudia) či pomoc nadprirodzenej bytosti (škriatok – dievča menom Vločka).
Dôležitú úlohu tu zohráva jazda na bicykli a hlavne na kolobežke (obľúbenom Katkinom dopravnom prostriedku, na ktorom sa vozí i so svojimi priateľmi). Príbeh je teda dynamický, nie je to však road movie, ale „cycle path movie“ so špecifickým obsahom a atmosférou. Čitateľ sa tu dočká dobrodružstva a napätia, no okrem v dnešnej dobe takého moderného „action“ knižka Katkine dobrodružstvá ponúka i náhľad do obyčajného života – do vzťahov, rozhovorov, starostí... V príbehu je veľa ukážok pekného správania, spolupatričnosti a rodinnej harmónie. Katka svojim rodičom dôveruje a oni, hoci sú veľmi starostliví, dávajú svojej jedinej dcére aj primeranú voľnosť. Priateľská a starostlivá Katka berie plyšového potkana Fera i zvieratá ako ľudí. Keď sa naje, nezabúda nakŕmiť aj mačky. Starého kocúra Archibalda volá „pán Archibald“, až kým si nepotykajú, a má ho rada ako kamaráta, čo je pre neho veľká radosť po ústrkoch, ktoré zažíval v rodine, kde bol nútený dlhý čas žiť. Rovnaké je to aj s „plyšákom“ Ferom.
Nie je tu núdza ani o vtipné momenty, napríklad keď Archibald hovorí o mačkách alergických na ľudí alebo keď Kačka (Katka) poznamená, že by rada bola kačkou a vedela lietať.
V knižke sa objavuje aj vzťah autorky (pani Zuzany) a jej diela (plyšového potkana Fera), ktorý pripomína vzťah matky a dieťaťa.
Miroslav Búran rozhodne disponuje talentom vtiahnuť čitateľov do svojich príbehov. A nielen deti. Pri čítaní Katkiných dobrodružstiev som sa pristihla, že stále zvedavo očakávam, ako sa bude príbeh vyvíjať ďalej, hoci detstvo mám už dávno za sebou. Napokon, autor svoj rozprávačský talent prejavil aj vo svojich knihách pre dospelých.
Putovanie Katky a jej priateľov má šťastný koniec. Svoje šťastie naozaj našli. Čitateľ však tajne dúfa, že sa dočká aj pokračovania tohto príbehu a znova s harmonickým koncom. Tak, ako to v rozprávkach už býva.
Miroslav Búran: Katkine dobrodružstvá
Banská Bystrica: Signis, 2021
