Recenzia
František Hruška
25.02.2021

Hľadanie stratenej nevinnosti

Elena Ferrante: Klamársky život dospelých

Preklad: Ivana Dobrakovová

Bratislava: Inaque, 2020

 

V zbierke rozhovorov a článkov, ktorú nazvala Frantumaglia, sa Elena Ferrante zamyslela nad vetou, ktorú Ema Bovaryová povedala pri pohľade na svoju malú dcéru: Zvláštne, aké je to dievča škaredé. Tá veta na ňu hlboko zapôsobila a vybrala si ju ako incipit svojho najnovšieho románu Klamársky život dospelých, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Inaque v preklade Ivany Dobrakovovej: „Dva roky predtým, než otec odišiel z domu, povedal matke, že som veľmi škaredá.“ Ako východiskový bod príbehu ju citujú početné články, ktoré vyšli po vydaní knihy. Autorkin pohľad na udalosti, ktoré potom popisuje, však plnšie vystihuje ďalšia veta: „Ja som sa, naopak, začala zosúvať a zosúvam sa ešte aj teraz, v týchto riadkoch, ktoré mi chcú prisúdiť príbeh, zatiaľ čo v skutočnosti nie som nič, nič svoje, nič, čo by sa skutočne začalo alebo dosiahlo naplnenie: iba zmätok, o ktorom nikto – ani ten, kto v tomto okamihu píše – nevie, či obsahuje správnu niť príbehu alebo je len spleťou bolesti bez vykúpenia.“ V nej poznávame autorku Geniálnej priateľky a ďalších úspešných románov, ktorá vie obdivuhodným spôsobom vystihnúť ľudskú psychiku s jej radosťami i žiaľmi, ale predovšetkým s jej neustálou zmenou a neukončenosťou, preto sú jej postavy plné protikladov a rozporov, dobrých i zlých vlastností, ale o to pravdivejšie a pôsobivejšie.

Rozprávačkou je v tomto prípade dvanásťročné dievča Giovanna, hovorí v prvej osobe, ale autorka veľmi neskrýva, že je to len literárna konvencia, a vkladá jej do úst postrehy a úvahy, ktoré naznačujú, že o tomto veku hovorí niekto, kto vie o živote oveľa viac. Sme znovu v Neapole, tentoraz v jeho lepšej štvrti, kde Giovanna žije so svojimi rodičmi. Otcova poznámka prebudí v dievčati záujem zistiť,  po kom vlastne má byť škaredá. Zistí, že má tetu Vittoriu, ktorá je v rodine neželanou osobou. Ona sa ju však rozhodne vyhľadať a spozná celú otcovu rodinu, ktorá zostala v chudobnej továrenskej časti mesta, kam sa otec nechce ani pozrieť. Vittoria sa o svojom bratovi vyjadruje s rovnakým odporom ako on o nej. Giovanna sa ocitne medzi dvoma svetmi, ktoré sa nenávidia, a postupne odhaľuje ich skryté stránky. Jej usporiadaný svet sa rozpadne, lebo dlhoročné priateľstvo jej rodičov s rodičmi jej najlepších priateliek sa ukáže ako konvenčná kulisa, za ktorou Giovannin otec v skutočnosti ľúbi manželku svojho najlepšieho priateľa a odsťahuje sa k nej. Giovanna vidí záchranu v čistej láske, no drsná Vittoria ju zavráti, že ničomu nerozumie: „Láska je matná ako okenné sklá na záchodoch.“

Dôležitým kompozičným prvkom je motív o darovanom náramku, ktorý sa ako červená niť tiahne celým príbehom a odhaľuje zamotané vzťahy medzi postavami románu, ktoré ho postupne vlastnia. Náramok tu má podobnú funkciu ako prsteň v románe Elsy Moranteovej Lož a kúzlo, ktorý Ferrante často spomína ako svoj veľký vzor.

Niektorí recenzenti mali dojem, že príbeh malej Giovanny je akoby nedokončený a mal by pokračovať. Autorka sa priznala, že pôvodný zámer bol naozaj rozsiahlejší, asi na viac dielov, ale potom sa zľakla jeho náročnosti a uspokojila sa len s jedným zväzkom. Možno to mal byť Bildungsroman veľkého oblúka Giovanninho života, no potom sa sústredila na hľadanie strateného času z jej veku medzi dvanástym a šestnástym rokom, keď začala dospievať a objavovala nielen nepoznaný svet okolo seba, ale aj neznámeho človeka v nej samej. Inšpiráciu Proustom pripomínajú v knihe dlhé vety, ale aj jeden priamy odkaz: keď sa Giovanna otcovi prizná, že číta ťažkú knihu o hľadaní strateného času. Prekladateľke treba uznať, že si prácu nezľahčila, a napríklad  poldruhastránkovú spoveď otca pred dcérou ponechala ako jednu vetu. Dobrý preklad je pri tejto autorke dôležitý; premyslená kompozícia a dokonalá stavba viet by sa prekladom mohli narušiť. Nie nadarmo sa hovorí, že Ferrante za úspech v anglosaských krajinách vďačí svojmu vydavateľovi a prekladateľke Ann Goldsteinovej. Aj na Slovensku má Ferrante veľa čitateľov a prispela k tomu aj prekladateľka Ivana Dobrakovová a vydavateľstvo Inaque.