Vyhľadávanie
V roku 2005 vydavateľstvo Perfekt odštartovalo nebývalý literárno-súťažný edičný projekt – poviedkovú autorskú súťaž pre deti a násťročných, ktorej porotu tvorili detskí čitatelia. Ich preferencie boli rozhodujúce pre výber najlepších poviedok, a tie boli následne knižne publikované.
Medzi autormi vtedy figurovali etablované mená ako Jana Bodnárová, Peter Karpinský, Gabriela Futová, Peter Gibey, Marta Hlušíková, Jana Šimulčíková, Marta Šurinová, počas trinástich rokov existencie projektu sa v ňom vyprofilovali aj talentovaní mladí – dnes už nie neznámi – autori, napríklad Ivana Auxtová, Gabriela Magalová, Vladimír Leksa-Pichanič, Katarína Mikolášová, Elena Eleková a ďalší.
V niektorých ročníkoch zasvietili mená výnimočných autorských poviedok, s ktorými sme sa už ďalej nestretli. Ich objavná hodnota sa však nestratila, ostala zachovaná v trinástich poviedkových knižkách, ku ktorým sa stále vracajú nielen deti, ich rodičia a učitelia, ale aj vydavatelia, hľadajúci nové autorské osobnosti. Súťaž má svojich odborných garantov – medzi inými aj Ján Uličiansky, Alexander Halvoník, alebo Timotea Vráblová – a v posledných rokoch sa tejto edícii systematicky venuje spisovateľ Peter Karpinský. Pod výtvarné a ilustračné stvárnenie publikácií sa podpísala spolupráca s BIBIANOU, ktorej reprezentanti poskytli knihe ilustračné citácie autorov ocenených na početných ročníkoch prestížnej medzinárodnej výstavy BIB.
O priateľstve, ale aj o strachu
Víťazom 13. ročníka poviedkovej autorskej súťaže sa stala Elena Eleková s poviedkou Keď budem mať pubertu, pri ktorej detská porota vyzdvihla najmä humor a jej pravdivostnú presvedčivosť. Autorka je čitateľskej verejnosti známa už svojím debutom Môj brat nemá brata, ktorý s ilustráciami Martiny Matlovičovej vyšiel v roku 2017 vo Vydavateľstve Q 111 ako jeden z víťazných titulov autorskej súťaže, iniciovanej vydavateľkou a spisovateľkou Kvetou Daškovou pri príležitosti 25. výročia svojho vydavateľstva i vlastného životného jubilea.
Úroveň ocenených publikovaných poviedok je veľmi slušná a vyrovnaná, ale tak, ako vo všetkých zborníkoch, aj tu nájdeme výnimočnejšie i menej výnimočné kúsky. Okrem víťaznej poviedky považujem za jedny z najlepších Prázdniny s Fittipaldim Vladimíra Leksu-Pichaniča, sugestívnu a pritom humornú Osu na sklenenej tabuli Kataríny Mikolášovej a Hypnotizéra slonov Marty Šurinovej. Každý z textov sa venuje inej téme a rozdielny je aj charakter ich autorského rukopisu. Hĺbka a presvedčivosť autorskej výpovede a suverenita a prirodzenosť jazykovej ekvilibristiky vťahuje čitateľa do príbehov, v ktorých sa najdôležitejšie situácie a udalosti odvíjajú ľahko, prirodzene, vzápätí gradujú a jednoznačne vyúsťujú do novej poznávacej roviny či prekvapivej pointy.
Prázdniny s Fittipaldim sú pre mňa jedným z najpresvedčivejších príbehov o priateľstve. Autor pritom nehodnotí, nevnucuje sa, len rozpráva – vie presne čo je v príbehu dôležité, každý detail, drobná epizóda... A celok presne mieri tam, kam má – do stredu srdca. Katarína Mikolášová sa zasa doslova vyhrala s motívom tajomného vrtonosa a s motívom strachu, ktorý prerastá osobnostné priestory dieťaťa, rozkladá jeho skúsenostnú základňu, deformuje a „obludizuje“ okolitý svet. Je to pôsobivá, trochu „dahlovská“ hyperbola, aplikovateľná nielen na detský, ale aj dospelácky svet, s odľahčujúcim humorným podtextom. Skúsená autorka Marta Šurinová stvárnila vo svojom príbehu epizódu, v ktorej hlavný hrdina prechádza nepríjemným prerodom od zamilovanosti k tvrdému precitnutiu, to však prináša nové zážitky a neočakávané výzvy. Rozprávačskými pomocníkmi autorky sú humor a jemná irónia, láskavé, nie útlocitné pohladenie chlapčenskej boľačky s pocitom víťazného poznania.
Hľadá sa aj autor/ka
Literárne kulinárske zážitky nám prinášajú aj svieže rozprávačské bonbóniky Marty Hlušíkovej, Jany Šimulčíkovej alebo Ivany Auxtovej.
V zborníku sa však ocitla aj poviedka, ktorá v určitom zmysle kvalitatívne vybočuje z radu. Zmyslom jej zaradenia medzi ostatné bola zrejme naliehavá téma, ktorá v tejto kategórii detskej literatúry nebýva často skloňovaná. Škoda len, že autorka urobila iba geometrický obrázok s nepresvedčivými, plochými dialógmi a moralisticky si odpovedá na každú otázku, čím nedáva čitateľovi priestor pre vlastné katarzné prežívanie.
V knihe som našla ešte dve poviedky, ktoré mi svojou kvalitou pripomínajú vydarenejšie školské slohové úlohy, naznačujúce, že v ich autoroch sa prebúdza literárny talent, zatiaľ však bez potrebnej štylistickej zručnosti. Neuberá to však na hodnote a význame celej publikácie, pretože tento autorský projekt je jediný na Slovensku, ktorý sa systematicky venuje vyhľadávaniu nových literárnych talentov a prináša naliehavé súčasné témy, na ktoré nemá nikto odvahu.
V čase, keď nám autorské osobnosti detskej literatúry starnú pred očami, bezmocne pátrame po novej literárnej generácii, ktorá prinesie aktuálne témy, ktoré nás nenechávajú ľahostajnými. Je viac než zrejmé, že tento projekt vydavateľstva Perfekt je jedinečnou a zatiaľ aj jedinou studnicou, odkiaľ vyviera živá voda.
Ľubica Kepštová
