Recenzia
Ľubomír Jaško
15.12.2016

Hlava v oblakoch - David Foenkinos

Hlava v oblakoch
Francúzsky autor David Foenkinos aj vo svojej najnovšej knihe Hlava v oblakoch (Vydavateľstvo Slovart 2015, preklad Marta Činovská) stavil na osvedčený mix humoru a vtipu v spojení s dojemnou láskavosťou voči ľuďom a ich pohromám.

Po Foenkinosových predchádzajúcich príbehoch vydaných vo Vydavateľstve Slovart (Nežnosť, Naše rozchody) sa stáva literárnym majstrom na rozchody, skrachované lásky a nové začiatky.

Bernard má päťdesiat a nie je spokojný so svojím menom. Akoby prinášalo samé neblahé tušenia. S krásnou Nathalie však už roky žijú šťastne a on si myslel, že to tak aj zostane. Po odchode ich dvadsaťročnej dcéry na stáž do Buenos Aires sa mu začína doteraz pevný svet rúcať. A veľmi rýchlo. Nathalie si našla milenca. Kvôli úverovej kríze a redukcii pracovných miest Bernard prišiel o prácu v banke a následne aj o domov. Zisťuje, že jeho doterajší priatelia boli súci iba na spoločné popíjanie a ohováranie. Pokojná jeseň života sa nekoná. Po niekoľkých nociach v hoteli musí zazvoniť na dvere svojich rodičov a znovu sa nasťahovať do izby svojho detstva. Dospelý syn na dlhšej „dovolenke“ v domácnosti rodičov uväznených vo vlastnom stereotype je zárukou tragikomických nedorozumení a konfliktu životných štýlov. Nie je ľahké si stále pripomínať, že staronový obyvateľ detskej izby má päťdesiat a nečaká na ranné kakao ani dohadzovanie dobrej dievčiny od susedov…

Foenkinosova kniha skvele plní jednu z vecí, ktorou môže dobrá kniha človeka obdarovať. Je zrkadlom, v ktorom zrazu čitateľ uvidí samého seba: zraniteľného a vystrašeného z neistej lásky a krehkých vzťahov, sebeckého, ale aj schopného sa povzniesť nad pohromy a nanovo naštartovať svoj život.  

Bernard ukazuje platnosť známej, ale súčasne toľko ignorovanej pravdy. Nikdy nie je neskoro na nový začiatok. Vlastne Bernardovi nový začiatok nevyšiel stopercentne – v dome svojej novej lásky končí len ako obyčajný nájomník. To nie je podstatné. Najdôležitejšia je schopnosť vziať veci do rúk, nepoddať sa zdanlivo neriešiteľnej situácii a nerezignovať pod náporom nešťastia, ktoré v jednej chvíli vyzerá ako koniec sveta. Takáto životná výzva je spoločná pre všetkých: tých, ktorí nešťastia svojou nešikovnosťou spôsobujú, aj ich obete.

David Foenkinos sa spočiatku živil ako učiteľ hry na gitaru. Dnes píše romány, divadelné hry a scenáre k filmom i komiksom. Jeho sympatie k týmto druhom umenia sú zrejmé aj z knižných príbehov. Postupne predstavuje jednu scénu za druhou a čitateľ si môže byť istý, že každá ďalšia bude ešte lepšia, vtipnejšia a ako vystrihnutá zo života, ktorý beží za oknami.