Recenzia
Terézia Benejová
05.04.2011

Hliadka osamenia – Stéphane Mallarmé – Esenciálnosť a modernita

Esenciálnosť a modernita

Bratislava, Literárna nadácia Studňa 2010.
Preklad Ján Švantner

Výber básní v Švantnerovom preklade je z hľadiska vplyvu európskej, a teda aj francúzskej moderny na slovenskú poéziu významným prínosom. Poézia francúzskeho básnika a esejistu Stéphana Mallarmého, zaraďovaného ku generácii prekliatych básnikov, jedinečne ovplyvnila proces utvárania európskej básnickej modernity. Vlastnú poetiku si vytvoril pod vplyvom svojich predchodcov prostredníctvom selekcie a prehodnotením jednotlivých prvkov. Do úzkej spätosti sa dostáva u Mallarmého poézia, filozofia a veda. V jeho tvorbe badať tendenciu podčiarkovať a posilňovať intelekt v procese tvorby, pričom celá snaha speje k vytvoreniu čistej idey. Inšpiračným podnetom básnika sa stáva sen, na základe ktorého sa vyvolajú dojmy. Dôležitým prostriedkom v jeho poézii je jazyk.

Slovenská verzia Mallarmého básní sa knižne objavila už v Kovalčíkovom preklade (2000). Okrem nej vznikli i prekladateľské pokusy Krčméryho, Strmeňa a Reisela. Švantnerovo knižné vydanie obsahuje okrem dômyselne vybraných básní aj chronológiu básnikovho života a diela, ako aj rozsiahly doslov. Básne sú okrem jednej výnimky zoradené chronologicky a podľa poznámky prekladateľa bolo cieľom preložiť „všetko to, čo Mallarmého robí Mallarmém“. Za najvýraznejšie možno označiť básne Herodias a Faunovo popoludnie; obe mali byť pôvodne dramatickými textami, ktoré však divadlo odmietlo. V oboch básňach autor precízne pracuje s jazykom. Herodias je koncipovaná ako dialóg medzi Herodias a pestúnkou; ideál krásy stelesnený v postave Herodias je umocnený básnikovou snahou použiť jazyk vysoko esenciálny s prvkami výrazne impresívneho charakteru. Podobného rázu je i báseň Faunovo popoludnie, v ktorej sa túžba stáva hlavným fenoménom sémantickej výstavby básne.

Mallarmého poézia je pre súčasných čitateľov značne náročná; viacúrovňová obraznosť sprevádzaná pravidelnou inverziou verša a zložitosťou jazyka spôsobujú, že básne francúzskeho modernistu si vyžadujú dostatok času na absorbciu jednotlivých pojmov a obrazov. Pre milovníkov poézie je Švantnerov preklad vysokohodnotným dielom nielen z intelektuálneho a umeleckého aspektu, ale aj vďaka precíznej prekladateľskej práci a vyrovnaniu sa s náročnou rytmicko-metrickou štruktúrou a rýmovou schémou originálu.