Recenzia
11.02.2016

Hnev - Zygmunt Miłoszewski

Preklad Alexander Horák
Vydavateľstvo Premedia 2015

„Zvestuje príbeh z pomedzia fantastiky a hororu.“

 

Po tretíkrát prokurátor Teodor Szacki v  štýlovom odeve anglického strihu. Hnev nadväzuje na knihy Zapletení a  Zrnko pravdy, za ktoré autor získal Cenu veľkého kalibru. Tentoraz na severe Poľska vo Varmsko-mazurskom vojvodstve. Krajine lesov a jazier. V samotnom Olštýne, centre regiónu, sa odvíja dej kúsok od železničnej stanice. Nie hlavnej. Vlaky vo väčších mestách stoja viackrát.

Olštýn sa pred necelým trištvrte storočím nazýval Allenstein. Žili tu prevažne Nemci. Na sklonku druhej svetovej vojny zažili nálety. Prokurátor Teodor Szacki preto vonkoncom nie je prekvapený, keď v troskách nemeckého bunkra neďaleko nemocnice nájdu kostru. 25. novembra. Mrholí. Prekliata prenikavá pľušť sa v regióne, v čisto tekutej, bezsnežnej podobe zjavuje aj v  júli. Vysvitne, že skelet je omnoho mladší, než by sa dalo podľa miesta nálezu očakávať. Navyše sa skladá z  kostí viacerých ľudí. Žien, mužov. Obetí? Podľa údajov patológa je „materiál“ čerstvý. Veľmi a  desivo. Sotva niekoľko dní, a  ani štipka mäsa, žiadne chrupavky. Telo, výstuž ktorého tvoria väčšinou pozostatky, rozpustili v  hydroxide (t. j. v odporne leptavej zásade). Stopy predsmrtného zápasu naznačujú, že pravdepodobne zaživa. V  uzatvorenom kovovom potrubí pôsobením vlastného úzkostného potu, pretože chemická látka nadobúda zničujúce účinky až v tekutom stave! Kto? Prečo? Strašidelná skladačka znepokojuje čitateľa i vyšetrovateľov až do posledného riadka románu.

Záhada vraždy sa pritom začína čoraz tesnejšie prelínať s  problémom sexuálneho násilia na ženách. A napokon ktosi unesie dcéru ústredného protagonistu. V  priebehu vyšetrovania sa navyše november mení na december, prichádza advent, vianočný stromisko na námestí, súmrak o tretej popoludní. Nachádzame sa totiž na 54. stupni severnej šírky, o  riadny kus severnejšie od Slovenska. Buď mrholí, alebo sneží, zápchy na uliciach hustnú, prokurátor Teodor Szacki premýšľa za volantom nad spôsobmi skántrenia olštýnskeho dopravného inšpektora. Viac neprezradím. Alebo?

Príbeh ostáva otvorený viac, než býva zvykom, no autor vyhlásil, že k  postave, ba vraj ani k  žánru, ktorý sa podľa jeho názoru dostal do krízy, lebo „autori sa pretekajú v  bizarnostiach na úkor poctivého remesla“, sa už nevráti. Zvestuje príbeh z  pomedzia fantastiky a  hororu. Áno, už v  Hneve pribúdajú mysteriózne prvky, a  vlastne iba s  ich zohľadnením sme schopní vnímať príbeh vážne a veriť mu. Vrátim sa však k avizovaniu konca série. Výrok pri spätnom pohľade nevyhnutne deformuje čítanie vnucujúcimi sa interpretačnými rámcami. Prečo Miloszewského Szacki v každom z románov potrebuje nové mesto? Varšava, Sandomierz, Olštýn. Podčiarkujú sivastú znechutenosť hrdinu. Marlowovskej štylizácii autor podráža nohy prílišnou konkretizáciou prostredia i  protagonistu. Szacki, zamotaný do množstva nielen priestorovo, ale i  časovo lokalizovaných väzieb, nedostáva šancu stať sa „symbolom“ spravodlivosti. Uhrančivá atmosféra bojovníka proti zločinu bez bázne a  hany, autorom paralelne koncipovaná a  rozleptávaná, pôsobí len chvíľu. Kým sa cudzie a  nové prostredie neosvojí popisom. Miłoszewski jednotlivé časti voľnej trilógie zámerne koncipoval ako „modernú detektívku s presahom“, zasadenú do kontextu a dobového diania.

Szackeho dospievajúca dcéra Hela, ktorú dočasne vychováva, pretože nový manžel bývalej ženy Weroniky „dostal štipendium na polytechnike v Singapure a ona sa rozhodla prežiť dobrodružstvo života“, žiarli na aktuálnu hrdinovu milenku Žeňu. No v skutočnosti tatka obdivuje za boj proti kriminalite, hoci mu občas v utorok nestihne pripraviť obed. Jemná autorova irónia namierená voči dominantnému Szackemu, zmätkujúcemu vo svete genderu, osvieži, lenže samotný dôvod príchodu Szackeho do Olštýna je vykonštruovaný natoľko, že sa nedá než zmieriť s  príležitosťou na príbeh, a, vskutku, aj on sa stáva jedným z dielikov puzzle autorom opäť zvládnutej, vypointovanej, napínavej hry. Lenže v  ďalších pokračovaniach by schéma postavu postupne menila na figúrku bedekra „depresie poľských miest“, a preto séria zatiaľ... Nechajme sa prekvapiť.