Holý rok - Boris Piľňak - Rusko - revolúcia - metelica

Rusko

Rusko – revolúcia –  metelica

Boris Piľňak

Holý rok

Bratislava, Vydavateľstvo Európa 2004

Preklad Magda Takáčová

V roku 1937 „obrovský žarnov revolúcie“ rozdrvil aj jedného z najvýraznejších predstaviteľov porevolučnej ruskej avantgardy, prozaika Borisa Piľňaka. Popravili ho po  pätnásťminútovom súdnom procese a stal sa tak po I. Babeľovi ďalším vynikajúcim spisovateľom, ktorý padol za obeť stalinskému teroru.

Román Holý rok vyšiel roku 1921 a je príbehom práve skončenej občianskej vojny, dokumentárnym, lyrickým aj vizionárskym obrazom roku 1919, keď sa „odhalila zem, duša a ľudský život“. A práve Piľňak to urobil literárne úplne novým spôsobom a prekvapil dobovú kritiku románovou formou, v ktorej sa mu podarilo zachytiť arytmický rytmus doby, zrelativizovať dovtedy platné a uznávané pojmy a hodnoty a aj v porevolučnom chaose nájsť „večnú tvár Ruska“. Piľňak sám bol dieťaťom revolúcie, bol ňou začas aj opojený, zblízka pozoroval, ako sa rozpadá staré Rusko (v románe ho predstavuje mesto Ordynin vzdialené sto vierst od železnice, s 27 kostolmi), keď sa ním revolúcia prevalila ako víchrica a rozvrátila všetky hodnoty. Román zachytáva tento rozvrat, živelnosť i ničivosť revolúcie – v zrušenom kláštore sa usadí Ordynský soviet robotníckych, vojenských a revolučných zástupcov na čele s veliteľom ľudovej ochrany súdruhom Lajtisom. Jeho „výkonnou zložkou“ je Olenka Kuncová, vo svojej kancelárii si „nôti romance“ a rozmnožuje splnomocnenia, na základe ktorých Lajtisova výkonná zložka revolúcie zatýka a popravuje triednych nepriateľov. Samostatná kapitola románu je venovaná boľševikom, „koženým ľuďom v kožených kabátoch“, ktorí často používali „nebojácne slovo:zastreliť!“. Ťažisko tohto románu ale nie je v zobrazení krutosti novej moci, Piľňak buduje, „skladá“ príbeh z množstva udalostí, ktoré sa vzájomné prelínajú, vkladá do neho stále nové príbehové sagmenty a necháva ich neukončené. Dovtedy klasicky budovaný románový príbeh sa rozpadá na množstvo fragmentov a skíc, namiesto psychologickej analýzy postáv čitateľ získava len impresionisticky chvejivý obraz ľudí a doby, zachytenej v jej horúčkovitom a nervóznom rytme.

Holý rok je experimentálny román, ktorý stojí na začiatku hľadania nových foriem zobrazovania novej reality, a preto sa stretol s veľkým ohlasom a bol aj výrazným impulzom príchodu novej prozaickej generácie. Boľševická kritika voči Piľňakovi zosilnela po vydaní novely Zhasnutý mesiac (1926) a najmä novely Mahagón (vyšla v ruskom emigrantskom vydavateľstve v Berlíne roku 1929).

Román Holý rok vyšiel v slovenskom preklade Magdy Takáčovej už roku 1968, v roku, keď táto skvelá prekladateľka sprístupnila nášmu čitateľovi aj svoj fenomenálny preklad Bulgakovho románu Majster a Margaréta. Tieto diela môžu aj dnes osloviť nepopierateľnými literárnymi kvalitami, ale aj stále aktuálnymi úvahami o osude Ruska, o jeho kultúrnej dileme na križovatke medzi Východom a Západom, o sile jeho archetypálnych mýtov, ktoré sú dones prítomné aj v našej ľudovej tradícii, a v neposlednom rade v jeho lyrickosti ako nosnej zložky aj našej literárnej tradície.

Anton Baláž