Recenzia
Michaela Geisbacherová
23.07.2007

Homér, Iliada - Alessandro Baricco

Alessandro Baricco: Homér, Iliada

Bratislava, Kalligram 2006

Preklad Diana Farmošová

  Allesandro Baricco patrí medzi Jeden z najobľúbenejších súčasných talianskych spisovateľov a jeho tvorbu , ktorý nie pozná aj slovenský čitateľ.neznámy ani pre slovenských čitateľov. Vo vydavateľstve Kalligram mu vyšli už tri jeho knihy: Hodváb, Oceán more a Tisícdeväťsto. Prostredníctvom jeho najnovšej knihy v slovenskom preklade Homér, IliadaTentoraz sa Baricco rozhodol sprístupniť čitateľskému publiku slávny Homérov epos, ktorý v jeho Homérovu Iliadu, pretože v pôvodnej podobe je nemysliteľné predčítať publikuje text, pretože čítanie Iliady by trvalo asi štyridsať hodín. Z tohto dôvodu sa autor rozhodol vynechať niektoré časti eposuAutor vynechal mnoho častí, aby prispôsobil dĺžku textu publiku, nie však celé scény;, tie len zjednodušil a vynechal opakovania. Obmedzil aj vstupy týkajúce sa bohov, ktoré brzdili plynulosť deja, uprednostnil hľadanie logiky udalostí, ktorých posledným strojcom je práve človek. Povedané Bariccovými slovami: „Tehly sú teda Homérove, ibaže steny sú jednoduchšie.“ Baricco sa snažísnažil vytvoriť pre publikum plynulý dej bez dlhých vedľajších vstupov, ktorý by mal byť blízky potrebám moderného publikaje modernému publiku. Používa živý taliansky jazyk bez archaizmov, hľadá rytmus, plynulý krok, melódiu.

  Podľa Baricca  v dnešnej dobe opätovne čítať Iliadu má svoj význam, pretože žijeme roky vojny a Iliada je v každom prípade príbehom o vojne; „vznikla preto, aby ospevovala bojujúce ľudstvo a aby tak urobila pamätihodným spôsobom, aký pretrvá veky“. Iliada, ako píše Baricco, je monumentom vojny. Napriek tomu tu môžeme spolucítiť pravdu porazených, neutíchajúcu lásku k mieru a vôľu byť hlasom nielen samých seba, ale celého ľudstva. V Iliade sú to práve ženy, ktoré vyslovujú túžbu po mieri, sú presvedčené, že môžeme žiť v inakšom svete, vo svete bez vojny. Ale ani hrdinovia Iliady nechcú len bojovať; namiesto toho, aby bojovali, rozprávajú. Nekonečné rozpravy predstavujú spôsob, ako sa vyhnúť boju. „Slovo je zbraňou, ktorou zmrazujú vojnu.“ Kým diskutujú o tom, ako viesť vojnu, nemôžu bojovať, a to je možnosť ich záchrany. Hrdina Achilles povie nakoniec vojne zbohom a volí si život. Podľa Baricca tento príbeh „predstavuje vojnu ako takmer prirodzené vyústenie civilného spolužitia“. Iliada ospevuje krásu vojny, „nepretržité čaro zbraní a obdiv estetickej krásy pohybu vojsk“. Vojna bola pohonom budúcnosti, príležitosťou, počas ktorej človek mohol žiť naplno a opravdivo, bola možnosťou, ako zmeniť svoj osud, zistiť pravdu o sebe samých. Podľa Baricca vojna aj dnes predstavuje istý druh krásy, je peklom, ibaže pekným. „Ľudia sa odjakživa vrhajú do boja ako nočné motýle, ktoré vábi smrteľné svetlo ohňa.“ Dnes musíme hľadať nové cesty, ako vytvoriť skutočný mier, ako vytvoriť iný druh krásy, „dať veciam silný zmysel bez toho, aby sme ich vystavili oslepujúcemu svetlu smrti“. Mier sa musí stať všeobecným spôsobom myslenia a cítenia.

Michaela Geisbacherová