Vyhľadávanie
„Takže, chceli ste príbeh, nuž vám teda jeden rozpoviem,“ začína svoje rozprávanie Sabúr a s ním aj americko-afganský spisovateľ Khaled Hosseini. Po úspešných tituloch Majster šarkanov a Tisíc žiarivých sĺnk je A hory odpovedali ozvenou tretí autorov román – síce opätovne ukotvený v afganskom prostredí, no zároveň presahujúci osudy jednej rodiny a jedného národa.
Dedina Maidan Sabdž je domovom Sabúra, jeho druhej manželky Parvany a troch detí. Syna a dcéru z prvého manželstva, Abdulláha a Pari, spája silné súrodenecké puto, ktoré však pretrhne chudoba. Nutnosť zabezpečiť ostatné deti dostáva trojročnú Pari do bezdetnej rodiny Wahdatiovcov žijúcich v Kábule, u ktorých slúži Parvanin brat, strýko Nabi. Oddelenie brata od sestry je však len jednou z udalostí v kľukatých životoch protagonistov knihy.
Hosseini na pozadí meniacej sa spoločenskej situácie v krajine ďalej rozvíja osudy členov rodiny a predstavuje ich prospektívne i retrospektívne, v súlade so slovami strýka Nabiho: „Príbeh je ako rozbehnutý vlak: nezáleží na tom, kde doň naskočíte, do cieľovej stanice vás skôr či neskôr dovezie“. Na rozdiel od prvých dvoch kníh využíva aj zmenu perspektívy: takmer každú osobnú históriu podáva prostredníctvom iného subjektívneho rozprávača, alebo sa vševediaci rozprávač sústredí výlučne na jednu z postáv. Naratívne postupy navzájom preplieta, využívajúc pri tom aj epištolárny a publicistický štýl písania. V dôsledku nelineárneho rozprávania si tak čitateľ len postupne skladá miestami až komplikovanú mozaiku životných osudov a vzájomných vzťahov postáv. Popri Parvane, strýkovi Nabim, Nile Wahdatiovej a malej Pari totiž zasiahnu do príbehu aj neskoršie generácie týchto dvoch rodín, spolu s ďalšími postavami, ktorých prepojenie s nimi nie je spočiatku celkom zrejmé.
Autor v románe načrtáva aj tému viny, utečenectva, emigrácie či vykorisťovania, nenásilne upriamuje pozornosť na kontrast medzi luxusom na Západe a núdzou v povojnovom Afganistane, na rozpor medzi túžbou a možnosťou pomôcť iným. Práve vážnejšími motívmi a celkovou kompozíciou diela vyvažuje trochu „prisladký“ záver a miestami silene pôsobiace vtesnanie tém, ako homosexualita, promiskuita či alkoholizmus. Všeobecne vzaté je však zatiaľ posledný Hosseiniho román príjemným čítaním, aj zásluhou jazykovo a štýlovo hladkého prekladu Márie Galádovej. Je totiž spleťou príbehov o tom, že žiadne ľudské konanie neostáva bez odozvy a následkov.
