Recenzia
Alexandra Debnárová
14.06.2011

Hovorníček - Daniel Hevier - Hovorme o Hovorníčku!

Hovorme o Hovorníčku!

Bratislava, Buvik, 2010.
Ilustrácie Oľga Bajusová

Konečne! pomyslela som si, keď som v kníhkupectve uvidela Hovorníček Daniela Heviera a Oľgy Bajusovej. Od jeho prvého vydania uplynulo takmer dvadsať rokov a tento titul bol roky prakticky nezohnateľný.

Hovorníček vo mne vyvoláva spomienky na detstvo, na našu školskú knižnicu a milú pani knihovníčku, na to, ako stál na polici za ňou (keď nebol práve vypožičaný, čo sa stávalo pomerne často) a na to, ako sme sa museli zapisovať do špeciálneho zošita, keď sme si ho chceli požičať domov. Nebola to totiž len taká obyčajná knižka. Spolu s ňou sme si požičiavali audiokazetu s narozprávanými básničkami, ktoré sa v knižke nachádzali. Podobne neskôr vyšlo CD vychádzajúce z rovnomenného titulu tohto autora, pod názvom Heviho diktátor. Hovorníček nám teda prinášal dvojité potešenie: zalistovať si v knihe s veselými ilustráciami a zároveň počúvať originálne básničky. Alebo knihu odložiť a dať pri počúvaní priestor vlastnej fantázii.

Samozrejme, hlavným dôvodom existencie spomínanej audiokazety bolo naučiť deti správnu výslovnosť. Podtitul knihy znie „pre všetky deti, ktoré chcú pekne rozprávať“. A tak si deti prostredníctvom jednotlivých básničiek zábavným spôsobom cibria výslovnosť samohlások i spoluhlások bez toho, aby sa o to špeciálne usilovali. Ide to akosi samo. V básničke o dúhovom dome či o troch rôznych dedoch si deti precvičia výslovnosť d, v básničke Opýtaj sa žaby zas ž, v básničkách o šašovláčikoch výslovnosť hlásky š a tak ďalej.

Keďže aj ja mám doma niekoho, kto „chce pekne rozprávať“, môžem knihu posúdiť aj z pohľadu rodiča. Aj keď moje dieťa zatiaľ „hovorníčkovské“ básničky viac počúva ako opakuje, už si medzi nimi našlo svoje obľúbené kúsky a knižka sa pomaly ale isto chystá zaujať čestné miesto na poličke po boku Podjavorinskej Žabiatka a knižky bieloruských ľudových riekaniek Hajušky Hajky.

Hovorníček má všetky predpoklady stať sa obľúbeným titulom novej generácie detí a ich rodičov. Máločo tak prehlbuje ich vzájomný vzťah a vytvára lásku ku knihám ako spoločné čítanie. Škoda len, že k nemu nie je podľa vzoru prvého vydania pribalené aj CD, dnešní rodičia majú zrejme ešte menej času, než tí pred rokmi a nie každý z nás má (dokonca i) v dospelom veku výslovnosť hodnú napodobňovania: i keď to je možno dôvod naviac, prečo si nájsť čas a čítať Hovorníček so svojimi deťmi!