Hra s hadmi - Marián Milčák

Skalná ruža 2014

Názov jedenástej knihy (deviatej básnickej) Hra s hadmi si Marián Milčák „vypožičal“ od rumunsko-rakúskeho básnika Paula Celana. Had predstavuje poznanie prarodičov v raji, ale aj katastrofu človeka a ľudstva, ktorá z poznania vyplynula, vysvetľuje prekladateľ Celanovej poézie a autor doslovu Ladislav Šimon. Jeho štúdia v tejto knihe je rozsiahla, zahŕňa v širších súvislostiach podstatné údaje z biografie Mariána Milčáka, priebeh a výsledky jeho literárnych aktivít a  umeleckej tvorby. Podľa Šimona Milčákova poézia prezentuje ideál „otvorenej básne“ a predstavuje „jeho vnútorný životopis“.

O  Mariánovi Milčákovi sa hovorí ako o zdatnom nasledovníkovi Jána Buzássyho (v zbierke mu zasvätil jednu báseň aj s  citáciou niekoľkých veršov) a  v  európskom kontexte jeho inšpiračným zdrojom je Zbigniew Herbert, ktorého prekladal, a tiež mu v tejto knihe venoval časť veršov.

Zbierka má päť častí: Kvetinová kázeň, Retro, Klamár Odyseus, Hra s hadmi, Nad chodníkom zrodu. Básne sú bez názvov, bez interpunkcie, predstavujú voľný verš a aj svojou rôznorodou formou prinášajú prekvapenia. Pozoruhodná je v  tomto zmysle báseň zložená iba zo zámen a slovesa byť v kladnom i zápornom význame, niektoré útvary majú charakter sentencií či až aforizmov: „nadýchnuť sa / je viac ako niečo povedať“; „ozajstnou plnosťou / je / prázdnota“, nájdeme tu alúzie na kóan, pre úžasnú jemnosť a isté motívy si v niektorých zasa spomenieme na starojaponské verše, na inom mieste (Retro) možno hovoriť o básnickej skladbe. Lyrický subjekt sa mení; niektoré básne pripomínajú formu modlitby, v iných autor používa kritiku či iróniu: „ste smutní ste chorí vyznávači ilúzií / žijete v  mene neistej budúcnosti.“

V doslove sa hovorí o „novom hlase“ Mariána Milčáka. Čo tento nový hlas prináša? Nielen mytologické, biblické pravdy a témy, prítomné v istej miere aj v niektorých predchádzajúcich dielach, nielen reálie z prírodných vied a techniky, motívy z podsvetia, staroveku, z filozofie, sakrálne motívy, ale predovšetkým nástojčivé otázky o  zložitosti, protikladoch a  o  zle, vážne myšlienky o človeku, ktorý od čias dedičného hriechu sa dopúšťa všeličoho, čo mu neumožňuje mať raj na zemi. Had ako pokušenie, nositeľ zla, diabol, ktorý vedie, resp. chce viesť človeka, adresuje ľuďom a ľudstvu akýsi monológ, pripomínajúc históriu i  súčasný spôsob života a myslenia. Vo veršoch sa aj preto častejšie objavuje protiklad myšlienky a hmoty (tela). Odpovedí je menej, a nie sú ľahké. No Milčák vie obsiahnuť veľmi širokú vertikálu i  horizontálu v  zmysle teritoriálnom, dejinnom i v ľudskej duši. Jeho spojivá minulosti a  súčasnosti prostredníctvom vzdelania či spomienok sú vždy múdrosťami, ide o ohromné a ohromujúce posolstvá a  odkazy: „sám seba vidím cválať krajinou predkov.“ Milčákove verše nie sú iba záznamom chvíle, impresiou či expresiou, je v nich vyjadrené presvedčenie, viera v to, čo dejiny (staré i nové zákony) ukázali a dokázali – subjekt básne má porozumenie aj s inými názormi, len by mali smerovať k dobru!

Je to kniha, ktorá povznáša a pritom pripomína človeku, na čo zabúda či zabudol. Marián Milčák poňal symbol hada aj takto: „kto píše / hrá sa s hadmi.“