Recenzia
Jitka Rožňová
04.03.2005

Hrad noci - Peter Farkaš-Žiška - ...a v jeho pohľade možno čítať ČLOVEKA

Žiška

...a v jeho pohľade možno čítať ČLOVEKA

Peter Farkaš-Žiška: Hrad noci

Senohrad, Vlastným nákladom 2004

  Pojem noci sa v ľudských predstavách obyčajne spája s víziou tmy, s náznakom neznáma a s pocitom pokoja, ktorý privádza bližšie k sneniu. No neraz sa to všetko javí celkom inak - práve so západom slnka začne na povrch vychádzať náš strach, pocit stiesnenosti, osamelosti, desivejšie súvislosti... 

  Motív noci sa v prozaickej knihe rímskokatolíckeho kňaza, básnika, prozaika a textára Petra Farkaša-Žišku s príznačným názvom Hrad noci zjavuje v skutočne originálnej podobe: symbolicky tajomne, impresívne, v slede postrehov, úvah, reflexií, pohnútok a zaujímavého príbehu, v lyrizujúcej jednote jazyka, štýlu a témy. 

  Autor v diele odvážne demonštruje vlastné princípy výstavby literárneho diela – umeleckého artefaktu: úprimnosť, autonómnosť, jedinečnosť, premýšľavosť, intuitívnosť i spontánnosť; pričom každému slovu, slovnému spojeniu prináleží presný význam a každý odvážny krok je korunovaný efektom, nikdy nie lacným a samoúčelným. A ešte jeden dôležitý moment: princíp tzv. „prúdu vedomia“, známy od Jamesa Joycea,. Špecifickosť tejto metódy spočíva o. i. v rozumnom využívaní protikladov, v láskavom šoku, ktorý autor spôsobuje na jednej strane pôsobivou gradáciou deja, zvyšovaním napätia v podvedomí čitateľa, no vzápätí, na strane druhej ponúka upokojujúcu „pilulku“ v podobe jemných lyrických opisov, hojným využívaním eufemizmov, epitet, a obrazných pomenovaní.

  Peter Farkaš-Žiška sa nebojí experimentu, kŕčovito nebrzdí živelný prúd myšlienok, súčasne pozná (na rozdiel od mnohých iných autorov) akúsi prirodzenú hranicu oddeľujúcu originálneho tvorcu od prázdneho pozéra, citlivého pozorovateľa od patetického rojka a človeka s pevným morálnym zázemím od nekompromisného „buldozéra“ v ľudskej koži: vnútorný smútok jeho textov nevháňa do zúfalstva, a predsa jemne pichne pri srdci, nádej neprebúdza falošné očakávania, no napriek tomu nastoľuje pocit uspokojenia a istoty.

  Aj k nemu sa pravidelne po večeroch vkráda noc, aj tá jeho noc sa spája s tmou. „Jeho“ tma však nie je nepreniknuteľná ani desivá. Boh v nej zažína svetlo, spoza mrakov vykukne mesiac a v jeho pohľade možno čítať ČLOVEKA. 

Jitka Rožňová