Vyhľadávanie
Exkurzia do pekiel
Dominik Dán: Hriech náš každodenný, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008
Večne hladný, takmer 160 kilový Váňa, rozvážny senior Burger, jediná zástupkyňa nežného pohlavia Petra Pergnerová, empatický šéf Mayor a nerozlučné duo prezývané podľa whisky Black & White „whisky boys“ - lámač ženských sŕdc Chosé a blondiak Krauz. Od svojho debutu Popol všetkých zarovná (2005) nás Dominik Dán pravidelne dvakrát ročne zásobuje príbehmi tejto partie detektívov z oddelenia vrážd a takisto pravidelne obsadzuje prvé miesta čitateľských hitparád. Hriech náš každodenný je jeho siedmym románom a som presvedčený, že vzhľadom na nevyčerpateľnú studnicu inšpirácie v slovenskom podsvetí, určite nie posledným. Pre tých, ktorí ešte „nemali tú česť“ čítať Dána, sa pravdepodobne stane príbeh prekvapením, ktoré ich donúti a pozháňať si jeho predošlé kúsky. Dozvedia sa tak nielen zaujímavé informácie o metódach vyšetrovania, ale zoznámia sa bližšie aj so slovenským podsvetím. Dán si ani tentoraz nedáva servítku pred klávesnicu a nešetrí policajných papalášov, skorumpovaných politikov, médiá a ani tých najbohatších.
V centre Nášho mesta nájde partia smetiarov mŕtvolu 13-ročného chlapca, ktorého telo javí známky zneužitia a mučenia. Chlapec bol už pred piatimi dňami vyhlásený za nezvestného a o prípad sa zaujímajú médiá, takže do vyšetrovania sa zapája takmer celý tím oddelenia vrážd. Najvyšší policajní funkcionári sa trasú o svoje stoličky a na detektívov vyvíjajú maximálny tlak. Krauz a Chosé sú síce zohraná dvojica, ale keď ich stopa zavedie medzi horných desať tisíc, cítia, že sa pohybujú po tenkom ľade. Navyše sa zdá, že chlapec niekoľko dní pred smrťou čoraz častejšie hľadal útočisko pred svojou bývalou zlodejskou partiou v miestnom kostole, takže vyšetrovanie by malo prebiehať v rukavičkách.
Autor na začiatku knihy upozorňuje na jej brutálny a násilný obsah a varuje čitateľov pred skutočnosťou, ktorá je podľa neho oveľa horšia. Pre mnohých z nás, ktorí o svete zločinu nemajú ani poňatia, sa stane táto „exkurzia do pekiel“ skutočne šokujúcim zážitkom a budeme ďakovať Bohu za bezpečie našich obývačiek. Dán sa pri písaní väčšinou inšpiruje skutočnými udalosťami a prípadmi z vlastnej praxe, teda netreba zabúdať na fakt, že zlo tam niekde vonku naozaj je. Je skutočné, hmatateľné a možno sa ukrýva na miestach, kde by ho nik z nás nečakal ani náhodou.
Vladimír Radosa
