Recenzia
20.12.2004

Hriech v Turecku - Ján Lenčo - Maximum miniatúry

Maximum miniatúry
Maximum miniatúry

Ján Lenčo: Hriech v Turecku

Žilina, Knižné centrum 2004

  Priznám sa, že novú knihu (pravdupovediac, rukopis) Jána Lenča som začal čítať (aj redigovať) s istými obavami. Veď je to už asi piata či šiesta autorova zbierka krátkych prozaických textov, a tak som bol zvedavý, či sa neopakoval v témach aj kompozičných postupoch. Lenčo akoby si toto nebezpečenstvo uvedomoval a programovo sa mu vyhýbal. Pozoruhodná je už rámcová kompozičná architektúra knihy: úvodná poviedka korešponduje so záverečnou. Prvá podáva realistický príbeh o jednej náhodnej manželskej nevere, o erotickom dobrodružstve na turistickom zájazde v Turecku. Posledná poviedka Turecké rozhrešenie je akýmsi halucinačným epilógom tejto avantúry a prekypuje bujným a nespútaným sexom... Nie však pornografickým, ale motivicky a motivačne funkčným.

  Obe spomenuté poviedky uzatvárajú v sebe päťdesiatku drobnokresieb, drobnomalieb, drobných plastík najrozličnejšieho ladenia žánrov. Je to pestrý koktail, mozaika, kaleidoskop – čitateľ v ňom nájde horor, humoresku, rozprávku, legendu, absurdnú poviedku, sci-fi atď. Všetky literárne útvary Lenčo parodizuje, no tiež prehlbuje filozofickou dimenziou. Všetky treba vnímať ako podobenstvá, rébusy, ale aj ako kondenzované romány: typická „lenčoiáda“, ktorú možno hocikde opustiť a dá sa do nej hocikedy vrátiť, bude vždy podnetná a nezastupiteľná. Prednosťou miniátora je aj široká škála humoru, satiry a irónie zasahujúca konkrétne spoločenské neduhy a negatívne ľudské vlastnosti

  Nakoniec o Lenčovej novinke po starom: číta sa na jeden dúšok. A po ňom mi (i ma) napadá hriešne želanie, až výzva: Decká, poďme do Turecka!

Milan Lechan