Recenzia
Antonia Bednáriková
06.02.2008

Hriešna Vydrica - Anton Baláž

Anton Baláž

Hriešna Vydrica

Bratislava, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT 2007

Do populárnej a úspešnej edície Bratislava – Preβburg Marenčinovho vydavateľstva pribudol už štyridsiaty knižný titul a spolu s ním aj nový autor. Nejde však o literárneho debutanta. Prozaik Anton Baláž sa prvý raz predstavuje v žánri literatúry faktu. Jeho rozhodnutie odkryť známu i neznámu históriu bratislavskej Vydrice nebolo náhodné. Ako sám hovorí, téma si ho našla sama. Už ako malý chlapec o Vydrici a hriešnych dievčatách počul, keď ich roku 1948 previezli na prevýchovu neďaleko jeho rodiska, do Novák. Epizódu z detstva mu neskôr pripomenulo stretnutie s Danielom Okálim, ktorý mu povedal, že v Štátnom ústrednom archíve sú uložené tajné dokumenty o tomto experimente prevýchovy prostitútok.

So záujmom sa ponoril do ich štúdia a roku 1992 vydal román Tábor padlých žien, neskôr úspešne sfilmovaný. Naštudovaný materiál však zužitkoval len ako námet na umelecké stvárnenie absurdnosti táborovej prevýchovy.

Hriešna Vydrica je výsledkom dlhoročného štúdia literatúry, dobovej tlače, archívnych materiálov, ako aj zberania osobných svedectiev. Ponúka čitateľovi možnosť opäť uzrieť stratenú časť Bratislavy. V úvodnej kapitole sa autor venuje histórii osídlenia a rozrastania tejto časti Podhradia, významným stavbám a jej obyvateľom, aby v ďalších častiach predostrel akési malé dejiny bratislavskej prostitúcie. Zručnou kombináciou rozprávania, dobových policajných zápisov, článkov z bratislavských novín a konkrétnych osudov dievčat rozsväcuje červené lampy vo vydrických nevestincoch a otvára okná do izieb aj ľudských osudov. Odhaľuje úsmevné aj smutné stránky najstaršieho remesla, často vykonávaného pod tlakom sociálnej tiesne, ale tiež vynaliezavosť a bezočivosť predajných dievčat, ktoré poburovali ostatných obyvateľov.

Osobitne zaujímavou je kapitola Vydrica v pamäti a príbehoch umelcov. Zrkadlí vnímanie Vydrice a ľahkých žien v tvorbe našich výtvarníkov a literátov, ale aj slávneho nemeckého spisovateľa Thomasa Manna. V jeho románe Doktor Faustus je celá kapitola o príchode jeho hlavného hrdinu, hudobníka, do Bratislavy roku 1906, aby sa ,,v dome určitej odrody“ stretol s Esmeraldou. Napriek tomu, že vedel, že je nakazená, neodolal a spolu s inšpiráciou si domov odniesol aj syfilis. Dobroslav Chrobák spomína túto ,,vykričanú“ štvrť v novele Kamarát Jašek, Vydrica sa spomína aj v dielach našich nadrealistov a zo súčasných prozaikov u Ľuboša Juríka. Na svojich obrazoch ju zvečnili Imro Weiner-Kráľ a František Dex.

Až groteskne dnes vyznievajú odhodlané slová o prevýchove prostitútok a úsilí ,,z padlých žien a otrokýň lásky ... urobiť plnohodnotných členov novej humánnej spoločnosti“ v už spomínanom tábore, kam po ,,celoplošnej“ razii 8. decembra 1948 väčšinu vydrických prostitútok presunuli. Baláž podrobne opisuje celú prípravu, uskutočnenie razie aj následný život v tábore. Nový systém nezlikvidoval prostitúciu odsunutím ľahkých dievčat. Dokonca ju pokrytecky používala ako nástroj štátna bezpečnosť. Aj o tom a o socialistických štatistikách nelegálnej prostitúcie sa dočítate v knižke.

Po remeselníčkach lásky zmizla postupne z Bratislavy aj Vydrica. Rozhodnutie rovnako absurdné, ako v predošlom prípade. Jedno zo stanovísk roku 1948 uvádza: ,,Dnes je táto časť nielen zo stránky stavebnej, hygienickej a pod., ale aj zo stránky morálnej najzávadnejšou časťou mesta.“ Posledné domy Vydrice padli za obeť výstavbe Nového mostu roku 1970.

Rovnako ako vo všetkých knižkách edície Bratislava-Preβburg aj v tejto dostáva veľký priestor dokumentárna fotografia. V niektorých prípadoch som však ťažko hľadala súvislosť s textom. Zaujali ma ilustrácie so svojskou nostalgiou a cudným erotickým nábojom v kapitole Remeselníčky lásky.

Po roku 1989 sa začalo hovoriť o obnove Podhradia, a teda aj Vydrice. Predstavy sa rôznili, do projektov vstupovali rôzne šumy. Vlani konečne padlo definitívne rozhodnutie. Vydrica vstane z popola. Kým pod hradom opäť vyrastie, uplynie ešte nejakých pár rokov. S autorom zaujímavej knižky sa však môžete stretnúť už tento  piatok 9. novembra o 16. 00 na knižnom veľtrhu Bibliotéka v bratislavskej Inchebe v Literárnej kaviarni Artforum v hale D. Práve tu sa uskutoční jej slávnostná prezentácia.

Antonia Bednáriková