Recenzia
Daniel Hevier ml.
13.08.2015

Hry - Elfriede Jelinek

Preklad Jana Cviková a i.
Divadelný ústav 2014

„Témy Elfriede Jelinek sú v konzervatívnej rakúskej spoločnosti viac než provokatívne.“

 

Rakúšanka Elfriede Jelinek je svetoznáma súčasná dramatička ocenená aj Nobelovou cenou za literatúru (2004). Píše nielen divadelné drámy, ale aj romány. Niektoré svoje texty odmieta uverejňovať v knižnej podobe, podľa jej slov sú „určené iba pre život na scéne“.

Kniha Hry predstavuje reprezentatívny výber jej piatich hier. Témy Elfriede Jelinek sú v  konzervatívnej rakúskej spoločnosti viac než provokatívne. Oscilujú na hraniciach feminizmu, ľavicového hnutia a  revolty voči meštiackej spoločnosti. Už vo svojej prvej divadelnej hre Čo sa stalo, keď Nora opustila manžela, alebo Opory spoločností naplno otvorila tému ženskej sebarealizácie, ktorú zachytáva v  celom svojom diele. Veľkým problémom je podľa autorky vyradenie ženy z  verejného života. Nora chce skoncovať so svojou biologickou úlohou, a  podobne ako iné hrdinky Jelinek, odmieta sa fixovať k jednému miestu a celoživotnému stereotypu. No nemá dostatok charakteru, odvahy a  ani spoločenského pochopenia. Podmienkou je tiež vymanenie sa z ekonomickej závislosti od mužov. Prichádzajúce momenty vytriezvenia z nenaplnených ideálov sa premieňajú do túžby po vzrušení. Podobne konajú aj postavy v hre Motorest alebo Robia to všetci, keď bažia po lacnom sexuálnom dobrodružstve. Neschopnosť rakúskej spoločnosti vyrovnať sa s  nacistickou minulosťou (RechnitzAnjel skazy) je dodnes nevyriešený problém. Jelinek cíti hanbu a priznáva, že za kolektívnu vinu sa jednoducho musia vyvodiť dôsledky. V hre Babylon synovia diktátorov vydávajú športové časopisy a  stavajú zábavné parky, kým ich otcovia drancujú vlastný národ. Jelinek poukazuje vo svojich textoch na rodový paradox pri posudzovaní nemorálnych hodnôt. Absolútne nebezpečný je skrytý názor spoločnosti o „žene, ktorá podľahne mužovi z  ekonomických dôvodov, a preto by mala byť vždy odpornejšia ako muž, ktorý si ju kupuje“. To všetko ubližuje našej rodovej koexistencii. Elfriede Jelinek využíva vo svojich hrách intertextové odkazy. Jej špecifická jazyková technika má korene vo forme nazývanej Wiener Schmäh, inak povedané aj „viedenské šmé“. Spletité jazykové hračky na seba navrstvuje, no vie z nich elegantne odbočiť do hlavnej myšlienky. Drámy tak získavajú zvláštny rytmus (autorka sa venovala hudbe na profesionálnej úrovni). Jana Cviková, Elena Diamantová, Milan Richter a Andrej Zmeček odviedli prekladateľskú nadprácu, vďaka čomu predstavili autorku slovenskému čitateľovi komplexnejším spôsobom. Treba oceniť ich citlivé narábanie s textom, keď zbytočne nasilu neprekladali anglické výrazy, ktoré sú v kontextoch do slovenčiny nepreložiteľné.