Vyhľadávanie
Jana Juráňová (1957) je jednou zo zakladateliek feministickej kultúrnej, vzdelávacej a publikačnej organizácie Aspekt. Venuje sa próze, dráme aj tvorbe pre deti, medzi jej najznámejšie prozaické diela patria Utrpenie starého kocúra, Žila som s Hviezdoslavom či Lásky nebeské. Ako dramatička sa súhrnne predstavuje v publikácii Hry (Divadelný ústav 2014).
Juráňová spôsobovala na slovenskej literárnej scéne vždy veľký rozruch. Nikdy sa totiž nebála nahlas povedať pravdu o našich zdeformovaných dejinách a nerešpektovala ani zabehnuté dramatické schémy. Kniha Hry je zostavená z piatich divadelných a troch rozhlasových dramatizácií, ktoré fungujú rovnako silno aj na papieri.
Už v úvodnej dráme Salome tematizuje ľudskú vášeň v odlišných podobách. Juráňová na ňu nazerá z opačnej strany: zmyselnú túžbu vysvetľuje z pohľadu ženy, nielen starosvetských sudcov či mužov, ktorých „vydráždi každý pohyb mladého tela“. Jej drámy konfrontujú neúprosnú spoločenskú realitu, čo sa prejavilo najmä v diele Misky strie borné, nádoby výborné, ktoré vzniklo v čase zvýšenej mýtizácie slovenských dejín. Juráňová sa snaží napraviť povedomie o ženách. Spoločnosť sa na ne totiž často pozerala iba ako na „krovie“ významných dejateľov, no pre dramatičku sú pravým svedomím národa. Camille Claudel, Virginia Woolf, Caroline Herchel menili svet umenia a vedy, no ich „neženskosť“ nebola prijatá dobovými konvenciami. Juráňová to pekne zhrnula v hre Camille Claudel vetou „muži búrliváci, muži bujarí, muži, čo sa búria proti spoločnosti, sa dostávajú do učebníc. Camille do blázinca“. Ďalšou oblasťou autorkinho záujmu sú témy vzťahu matky a dcéry, rozvodov, rodinných tajomstiev. Jej ženské postavy z televíznej trilógie zo súčasnosti (Reality snov, Topenie žiab, Tajomstvá Trúdy H.) chcú žiť normálnym životom bez alkoholikov, neverníkov a zúfalcov.
Divadelný jazyk Jany Juráňovej je poetický aj hovorový. Niekedy len tak „medzi rečou“ zaseje provokatívnu myšlienku (ako napríklad údajná latentná Štúrova homosexualita), inokedy zase v postmodernistickom kontexte prináša adaptáciu dramatickej klasiky. Samozrejme, najväčšia sila plynie z plnej divadelnej inscenácie – s hereckými etudami, komornou scénou a experimentálnymi režisérskymi pokynmi. Ale to, čo robí Juráňovej hry fascinujúcimi, je samotný príbeh, vyskladaný z mozaiky úvah, monológov a konfrontačných dialógov.
