Vyhľadávanie
Táto publikácia vyšla už v tretej, slovensko-francúzskej jazykovej mutácii v čase vrcholiacich príprav na knižný veľtrh v Paríži, na ktorom je tento rok Bratislava hosťovským mestom. (Prvá, nemecká jazyková mutácia vyšla v roku 2016, anglická v nasledujúcom roku.) S parížskou hudobnou atmosférou so stovkami osobností svetového rangu, šansónových uličiek dýchajúcich históriou či s ich opernou kultúrou sa nemôžeme porovnávať. Ale na svoju históriu môžeme byť rovnako hrdý.
Bratislava dlho trpela nedostatkom sebavedomia, pritom v dejinách hudby jej patrí dôležité miesto. Svoj potenciál, ako bývalé kráľovské mesto so strategickou polohou medzi Viedňou a Budapešťou, vedela zhodnotiť. Stala sa križovatkou kultúr, v ktorej židovská, nemecká, maďarská aj rómska menšina dodávali mestu významný kolorit. Zároveň bola svedkom tragických udalostí, nerešpektovania iných národností, búrania tradícií a devastovania svojej histórie. Zuzana Godárová na otázku v jednom denníku, či rešpektujeme svoje dejiny, odpovedala príznačne: „Aby sme si mohli niečo vážiť, treba sa o tom najprv dozvedieť.“ A to bol hlavný cieľ tejto publikácie, ktorá vzišla z iniciatívy dnes už bývalej riaditeľky Hudobného centra Oľgy Smetanovej pri príležitosti Roku slovenskej hudby 2016.
Koncipovanie knihy mali na starosť dvaja odborníci: sprievodkyňa špecializujúca sa na hudbu Zuzana Godárová a historik Ján Vyhnánek. Ich hlavným zámerom bolo vytvoriť moderný bedeker s prepojením histórie a súčasnosti. Najprv si položme otázku, akým sme boli mestom? Panovali tu významné šľachtické rody ako Pálfiovci a Esterháziovci, ktorí zanechali významné kultúrne pamiatky. Pestovanie hudobného života pokračovalo aj po výraznejšom nástupe meštianstva, čo možno demonštrovať na príkladoch Jána Batku či neskôr Alexandra Albrechta – blízkeho priateľa Bélu Bartóka a jedného zo zakladateľov bratislavského hudobného života v medzivojnovom období. Chodievali sem významní skladatelia aj interpreti a po určitom odstupe sem začali opäť chodiť svetové hviezdy. Vďaka Bratislavskej lýre a činnosti legendárneho Véčka tu hrali známi zahraniční hudobníci, ktorých nelákala ani tak vidina veľkých honorárov (namiesto nich dostávali tuzexové bony), ale možnosť vidieť na vlastné oči ako funguje východná opona. Bratislava mala svoju stálu kabaretnú a revue scénu, na ktorú neskôr nadviazali hudobné kluby. Ich fungovanie a reprezentatívnosť voči domácim aj zahraničným návštevníkom je problematikou na dlhšiu diskusiu, spojenú s otázkou, či vedenie mesta dostatočne podporuje ich činnosť. Prirodzene to nie je ani úlohou tejto knihy, hoci možný doslov by mohol spomínané javy aspoň okomentovať.
Publikácia je rozdelená do ôsmich kapitol: Koncertné miesta Bratislavy, Orchestre, Súbory a zbory, Festivaly a koncertné cykly, Hudobné múzeá, Predajne hudobnín, Iné hudobné inštitúcie, Miesta posledného odpočinku hudobníkov, Hudobné prechádzky. Kniha je prvotným a veľmi komplexným, ale nie vyčerpávajúcim pomocníkom. Tým, že vyšla v dvojjazyčnej podobe (slovensko-anglickej, slovensko-nemeckej a slovensko-francúzskej), jej ekonomické riešenie zredukovalo priestor pre ďalšie zaujímavosti. Našťastie to nešlo na úkor informovanosti. Čitateľom a záujemcom o bratislavský hudobný život pomôže v tom, na aké koncertné miesta sa dá ísť, ktoré hudobné pamiatky si môžete pozrieť, aké rezidenčné súbory tu pôsobia, ktoré festivaly a kluby podľa hudobných preferencií navštíviť. Napríklad prehliadku ikonického domu Albrechtovcov by za svoj život mohol absolvovať každý Bratislavčan. Dozvedel by sa o dejinách svojho mesta, o živote, ktorý tu viedli feudáli, mešťania, ale aj to, ako komunisti pozmenili jeho charakter a spôsobili jazvy, ktoré sa dodnes nezahojili. Pozitívnym príkladom by nášmu hlavnému mestu mohol byť Berlín, ktorý po zjednotení našiel svoju cestu a nevyužité industriálne priestory poskytlo vedenie mesta umelcom a kultúrnym inštitúciám.
Môže aj Bratislava napodobniť Berlín a stať sa kľúčovou metropolou na hudobnej mape? Úspešné príbehy Cvernovky, Fugy, Subclubu a ďalších klubov z tohto bedekra sú indíciou, že sa to môže stať. Hudobný sprievodca po Bratislave je dobrou pomôckou pre domácich na ich poludňajších prechádzkach po hlavnom meste. Turistom zase vyjaví Bratislavu v inej perspektíve, než je prezentovaná v bežných turistických brožúrkach.
