Tieto slová sú krédom spisovateľa, karikaturistu, vydavateľa, výtvarníka Milana Stana. Na jeho autorskom a vydavateľskom konte je už vyše 40 titulov, ku ktorým teraz pribudla novinka, piaty diel encyklopédie anekdot pod názvom Socializmus v anekdotách.
Po predchádzajúcich dieloch encyklopédie (Slovensko v anekdotách, Slovenská republika v anekdotách, Blondínky v anekdotách, Policajti v anekdotách) načrel autor do svojej zbierky malých zápisníkov, do ktorých si od študentských čias zapisoval vtipy o papalášoch i úsmevné príbehy zo života, bohatého archívu humoristicko-satirického časopisu Kocúrkovo, ale aj iných časopisov či niektorých súkromných zbierok. Tak vznikol zaujímavý súbor anekdot z obdobia socializmu, ktoré majú zvláštne dobové čaro. Ako v úvode napísal autor: „anekdota je totiž malý kúsok pravdy o živote a má veľkú výpovednú hodnotu o období, v ktorom vznikla“. Socializmus zanechal v celej generácii veľa stôp, ale treba si pripomenúť, že každá doba má svoje negatíva i pozitíva, treba ju však spoznať a „vybrať si to ľudské a zasmiať sa na nej“. Túto myšlienku sa autor usiloval uplatniť vo svojej novej knižke s 2595 anekdotami a 232 karikatúrami.
Jedna vec je zbierať vtipy a kresliť k nim karikatúry, druhá vybrať, usporiadať ich a pripraviť na vydanie tak, aby z anekdot „dýchala“ atmosféra oných čias a zároveň ukázali, z čoho a z koho si ľudia uťahovali. Vtipy sa rozprávali doma, v krčmách, na pracovisku i na schôdzach. Šírili sa ústnym podaním. Niektoré, ako sa tradovalo, patrili do súťaže o „zlatú mrežu“.
Anekdoty autor rozčlenil do štyroch častí – socializmus v anekdotách v Československu, Sovietskom zväze, iných socialistických krajinách a v Rádiu Jerevan. Prvé dve časti sú počtom anekdot najrozsiahlejšie. Z tých o Československu si pripomeňme zopár ukážok:
„Funkcionár je zo svojej funkcie vytláčaný takou istou silou, akou on predtým vytláčal od koryta iného funkcionára.“ „Aký je rozdiel medzi robotníkom v Amerike a u nás? Ten prvý hľadá prácu, toho druhého hľadajú v práci.“ „Iniciatívny hlupák je horší ako triedny nepriateľ.“ Sovietske anekdoty zahŕňajú obdobie od VOSR až po rozpad Sovietskeho zväzu: „Aký je rozdiel medzi Pravdou a Izvestijami (Správami)? V pravde nie sú správy a v Správach nie je pravda.“ „Sudca vychádza zo súdnej siene a smeje sa. Kolegovia sa zaujímajú, čo mu je. Taký vtip som počul, ale taký! Desať rokov som mu zaň dal!“ „Keď vyhlásili r. 1985 suchý zákon v ZSSR, vravelo sa, že Gorbačov bude dávať dve medaily. Za chrabrosť – tým, čo nepijú a Za odvahu – tým, čo pijú.“ Ďalšia časť prináša anekdoty fiktívnej a doteraz populárnej rozhlasovej stanice Rádio Jerevan. Mnohé z nich zľudoveli a sú platné naďalej: „Aká bude tohto roku úroda? Priemerná, horšia ako vlani a lepšia ako v budúcom roku.“ „Čo zdedili Nemci po Marxovi? Východní Nemci Manifest a západní Kapitál.“ „Je pravda, že ženy žijú dlhšie ako muži? Nie všetky, iba vdovy.“ Anekdot z iných socialistických štátov je v knižke pomenej. Niektoré sa veľmi ponášali na tie naše, tak ich autor musel vynechať. Z každej socialistickej krajiny však priniesol zopár zaujímavostí: „Čo je maximálna odvaha? Sadnúť si na sviňu a chcieť na nej prejsť cez Rumunsko.“ „Živkov hovorí svojim podriadeným – každé ráno si dajte ako ja pohárik plisky. Prečo? Aby ste mali niečo v hlavách.“
Stovky a stovky anekdot v Stanovej knižke mnohým pripomenú nedávnu minulosť. Mnohé z nich sa v pozmenenej forme rozprávajú aj dnes. Veď stačí vymeniť osoby či názvy a platí to naďalej. Zase sa možno s úsmevom pozerať na svet okolo nás.
Lýdia Čelková
