Hviezdičky na stole

 

Hviezdičky na stole

Na redakčnom stole sa znovu nahromadili knihy poézie. V poslednom období je to pre tento druh literatúry prirodzený osud. Hoci básnikov je veľa a básní ešte viac, pomer čitateľov k tomu vyzerá žalostne. Samotní recenzenti a kritici, sťaby profesionálni čitatelia, podľa smutnej vizitky na redakčnom stole radi tieto výtvory obídu... Čo potom bežný čitateľ? Na základe akých kritérií si má vyberať? No a, chce si vôbec ešte niekto vyberať? Problém komunikačného vákua v rámci poézie má už nejaký ten rôčik a zaslúžil by si aspoň náznaky riešení, ktoré by už konečne nevychádzali len z formulky o neutešenej ekonomickej situácii, ale zohľadňovali by aj hlbšie príčiny a špecifiká. Knižná revue môže v tomto smere ponúknuť aktuálny kontakt s konkrétnymi titulmi – pre lepšiu orientáciu pridávame aj hodnotenie (***** je maximum).

Boris Filan: Kamalásky ****

Bratislava, Ikar 2004

Z našej redakčnej ponuky je veľkým lákadlom výber Filanových piesňových textov, o čom svedčí aj cena 249 Sk. Obsahuje hity slovenskej popovej scény späté najmä so skupinou Elán. Sám Filan spolu s Peterajom, ale aj so Štrasserom a s menším prispením ďalších dal modernej piesni – strednému prúdu – vlastnú tvár. Do textov vložil súdobé témy obyčajných ľudí, ktoré snímal ľahkou optikou nezaťaženého mestského chlapca. Nechal v nich priestor pre autentické dobrodružstvo aj zmysel pre správne rozhodnutia a idey. Nezabudol na humor, a bez dešpektu: aj na obligátnu prostoduchú pubertálnu romantiku zhutnenú v ľahko zapamätateľných, pôsobivých refrénoch, podľa ktorých je život, slovníkom popu – sladko ťažký, bláznivo krásny atď. Vo svojej triede je to nepochybne päťhviezdičkový výkon, celkovo to však nie je kniha na sústavné čítanie, skôr spestrí kratochvíľu, pripomenie pekné chvíle s peknými, nenáročnými pesničkami už dvoch-troch generácií.

 

Milan Rúfus: Dielo II. (Stôl chudobných, Óda na radosť, Murárska balada, Prísny chlieb) *****

Dunajská Lužná, Milanium 2003

Dnes sa často každé dielo Milana Rúfusa akosi apriori, módne a snobsky hneď považuje za dokonalé a úžasné. Milan Rúfus je básnikom so zaujímavým tvorivým a osobným životom, prekladateľom, originálnym esejistom a mysliteľom a jeho tvorba prirodzene odporuje spomínanému nekritickému prijatiu, ako každá potrebuje čitateľský dialóg, živé prehodnocovanie, rozmanitosť recepčných perspektív. Druhý zväzok súborného vydávania Rúfusovho diela z vydavateľstva Milanium (pre informáciu: Jánošíková 714, 900 42 Dunajská Lužná; milanium@stonline.sk) prichádza rok po prvom zväzku a nikomu nevnucuje jedinú oslavnú schému vnímania. Príjemné sú pohladenia pevných, akoby večných tradicionalistických výjavov prírody a ľudského života vkomponované do presvedčivých, napohľad jednoduchých, symbolov. Keď však básnik z tohto bezpečia bezčasia a idylizácie prenikne k súčasnejším témam, je nezriedka až smiešne vážny (zb. Prísny chlieb), mentorský a obstarožne ustráchaný, no aj tu sú niektoré jeho metaforické skratky krásne a podmanivé... Zostáva nám ďalej čítať, objavovať, vyberať, triediť, diskutovať, lebo toto je cesta k uskutočňovaniu umenia M. Rúfusa, ktoré môže byť pre každého vzácne krásnou príčinou.

Jozef Urban: Kniha polomŕtvych ***

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2004

Jozef Urban sa ako mladý básnik výrazne podieľal na vývinovom pohybe literatúry formou uvoľňovania osobnej dikcie v poézii voči oficióznosti jej spoločenských funkcií v druhej polovici 80. rokov minulého storočia, čo spätne dokladuje jeho debut Malý zúrivý Robinson (1985) – vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ vyšiel v reedícii spolu s inými Urbanovými knihami. Urban sa v 90. rokoch stal známejším prostredníctvom piesňových textov a muzikálovej tvorby a jeho básnický osud predčasne ukončila autonehoda. Kniha polomŕtvych vyšla prvýkrát pred vyše 10 rokmi a v rozsiahlych voľných veršoch básnik, verný imidžu príťažlivého rebela, vulgarizovane, rúhavo a s provokatívnou otvorenosťou prehodnocuje bezprostredné pocity z prežívaných chvíľ, momentálnych nálad na priesečníku intímneho života s dianím „tam vonku“. Neubránil sa však uvravenosti a nepríjemnému mudrovaniu, navyše desaťročný odstup niektorých výrokov nasratého Jožka (ako neraz autor prezentuje svoj subjekt) od dnešného čítania robí svoje, takže pri niektorých pasážach netušíte, že: o čom?

Katarína Mikolášová: Snívanie spod kože ****

Bratislava, Alexandra 2004

Podľa prebalu knižky táto autorka (nar. 1963) debutovala len minulý rok zbierkou Ametyst – dostať sa k nej v kníhkupectvách, ako aj k mnohým iným zbierkam poézie u nás, je skôr úloha pre špeciálnych agentov, ako pre normálne smrteľného, telesne nezdatného, knihoľuba. Napriek tomu druhá zbierka zakotvila v bezpečí redakčného stola, a tak poskytla možnosť potešiť sa ľahkými veršami s občasnou prekvapivou eufóniou i rýmom. Mikolášová disponuje nevtieravou – haľamovskou – poetikou príležitostnej a prírodnej lyriky, ale najmä ľúbostných impresií, v strede ktorých stojí predstava muža, milenca, zosobnenie túžby šibanej nezbednými prútikmi prírodných analógií s vnútorným stavom lyrickej hrdinky. Ako mužskému čitateľovi mi imponovala Mikolášovej veľmi lichotivá predstava o mužskej „rase“, vážim si, že sa na nás ešte niekto dokáže pozerať aj takto snivo, bez kuchynských výčitiek. Veľmi sympatické!

 

Ivan Sládeček: Dezert ***

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2003

Formátom a grafikou vyšla vo VSSS knižka takmer identická s knihami z Drewa a srd. Farbami veľmi blízka Painovmu debutu z onoho vydavateľstva Kosť & koža. Čitateľovi to môže evokovať zvýšenú mieru experimentu... A to je asi všetko, čo vám „vonkajšok“ knihy prezradí – zrejme to mal byť zámer, že o Ivanovi Sládečkovi sa nedozvieme ďalej ani mäkké f. Niežeby som nemohol prežrieť toto tajomno, ale básne vychádzajú zo špecifického zemepisného a spoločenského prostredia, ich jazyk (najmä lexika) toporne vystužuje slovenčinu angličtinou a inými „netušímakými“ módnymi vložkami, aj preto sa jednoducho nedajú uchopiť, unikajú pozornosti, neexistuje k nim schodná cesta vnímania, lebo ich významové väzby nie sú aspoň v základe, aspoň nejako ukotvené. Je to básnenie in medias res, o zážitku, okamihu, zápisku, postrehu, ale okázalá extravagancia je v dôsledku úplne prázdna. Okrajové efekty sú pekné a občas sa prevalí verš sršiaci talentom, ale človek si povie, radšej klasické menu: polievka a druhé, ako si privodiť črevnú príhodu prudko neodhadnuteľným dezertom.

Milan Abelovský: Zľutovnica

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2003

Nedávno čerstvý štyridsiatnik Abelovský vydáva svoju tretiu zbierku v treťom vydavateľstve. A aj takto to v nej vyzerá: „medveď zabil ovcu priblížil sa / k obydliam vrtuľník češe / borovice reflektory, psy / pušky a muži // o mŕtveho sme silnejší o jeho / krajinu väčší o každý kus / voľnej steny nad kozubom / je nás viac“ (Dobytie raja s. 78), našťastie to ale takto táravo nevyzerá všade, Abelovský sa totiž vie vyjadriť aj básnicky hodnotne – vtedy, keď zbytočne lyricky neznásilňuje obraznosťou, keď neštylizuje výpoveď do krkolomných, lámavých výpovedí, keď sa mu v stručných básňach vybrúsi myšlienka jasná a objavná, skúsenosť obohacujúca a presiaknutá realitou osobného kontaktu so svetom a ľuďmi. Inak je to rovnaký Abelovský ako v prvých dvoch zbierkach. Poetisticko-proletárska prvá časť zbierky je továrenskou témou i estetikou zaujímavá, historicky síce trochu vedľa, ale ak by náklad vykúpili odborári na svoje manifestácie, potom za tým možno tušiť rafinovaný marketingový ťah vydavateľstva.

Pre tých, čo nad našou poéziou nemávnu rukou a predchádzajúce riadky ich neodradili, má vydavateľstvo Q 111 debut psychológa Ruda Hauzera Iba matematika? Kupón je na s. 11.