Vyhľadávanie
Ján Gbúr: Hviezdoslav. Dramatická tvorba, Košice, EQUILIBRIA 2009
Pavol Országh si už ako študent načrtol množstvo námetov, ktoré chcel pretaviť do dramatických textov. Monografia Hviezdoslav. Dramatická tvorba preto právom začína ich komentovanou zmienkou. Gbúr reflektujúc Országhovo prvé tvorivé obdobie (1867 – 1873) nadväzuje na svoje už uverejnené výskumy (Pavol Országh dramatik, spoluautor P. Himič, 2002) a dopĺňa ich o nové poznatky.
Hru Vzhledanie (1868) klasifikuje ako krátku veršovanú národnú drámu, vníma ju v súvislosti s tvorbou Andreja Sládkoviča, odhaľuje jej kompozičné slabiny. Hra Pomsta (1869) je v Gbúrových očiach akýmsi skúšobným prototextom, ktorým si Országh stanovil tvorivú dominantu – aplikovať shakespearovský typ vysokej dramatiky do slovenskej literatúry a viesť tvorivú diskusiu s klasickou gréckou tragédiou. Drámu Otčim (1871) podľa slov interpreta možno začleniť medzi drámu svedomia, čo je predpokladom vzniku psychologicko-realistickej drámy. Je preto paradoxom, že jej inscenačný potenciál dosiaľ nebol dostatočne objavený.
Ústrednou časťou knihy je interpretácia drámy Herodes a Herodias (1909). Podľa Gbúra je uzatvorením cyklu autorových epických básní s biblickou tematikou (Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov, Vianoce). Pri jej písaní sa Hviezdoslav neinšpiroval Wildovou hrou Salome, nepoznal asi ani Flaubertovu novelu Herodias. Čerpal z vlastnej fantázie, z biblických dejín, možno z Josefa Flavia. Gbúr odhaľuje skahespearovské kompozičné postupy pri jej výstavbe, uvažuje o adekvátnosti názvu v pomere k sémantike jej ústredného konfliktu, erudovane nás sprevádza dejstvami, analyzuje metrické osobitosti textu. Hviezdoslavovu drámu Herodes a Herodias vníma ako nedocenený klenot slovenskej literatúry.
V závere knihy Gbúr načrtáva obraz slovenskej dramatickej literatúry na prelome 19. a 20. storočia: shakespearovský typ dramatika, akým bol Hviezdoslav, je v ňom osobitým zjavom.
Monografia Hviezdoslav. Dramatická tvorba je určená odborníkom i bežným čitateľom. Spestrujú ju informácie o inscenovaní jednotlivých drám: ukazujú osobitosť spisovateľovej poetiky, aj jej interpretačné posuny vyzdvihnutím shakespearovských prvkov, inokedy napr. schillerovských atribútov. Gbúrov interpretačný záujem pomáha chápať Hviezdoslava ako autora, ktorého tvorba nie je zabudnutým reliktom starých čias.
Peter Mráz
