Recenzia
21.10.2014

Hypnos – Roland Oravský

Forza Music 2014

Titul knižky 23-ročného debutanta a víťaza súťaže Detektívka 2013 označuje planétu. Prevažne pokrytú oceánom. Na jedinej pevnine sa nachádza Zariadenie obývané vedcami zo Zeme. Sem prichádza vyšetrovateľ Richard Linus, aby objasnil smrť jedného z členov osadenstva. Abel Morana, doktor astrobiológie so špecializáciou na astrogenetiku a astroembryológiu, vykrvácal poranený laboratórnym zvieraťom.

Samozrejme, nielen v rámci pravidiel v podtitule uvedeného žánrového označenia „niečo nesedí“. Elementárna logika akéhokoľvek príbehu núti čitateľa pýtať sa, prečo si nehoda vyžaduje vyšetrovanie? Veď zdanlivo je všetko v poriadku, no v skutočnosti sú pokusné objekty inteligentné. A navyše obdarené nadpriemerne odolným imunitným systémom, ktorý výskumníkom umožní vyvinúť sérum proti AIDS a rakovine. Vzhľadom na to, že na druhú z chorôb umiera Linusova manželka, sa vyšetrovateľ pri vypracúvaní záverečnej správy dostáva do ťažkej situácie. Práve onen konflikt záujmov tvorí myšlienkovú i dejovú podstatu knižky, jeho vyústenie si vychutnajte sami. Ja sa vrátim k priebehu príbehu a žánrovým limitom.

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že Hypnos nie je detektívka, ale psychotriler s detektívnym námetom vo vedecko-fantastických kulisách. Záhada nespočíva v riešení vonkajšieho konfliktu, ale vnútorných rozporov. Počas deja je opakovane, niekoľkokrát spochybnené duševné zdravie nielen podozrivých, ale i samého Linusa. Narušené je teda jedno z pravidiel žánrovej schémy. Našťastie. Príbeh v genologicky čistej podobe by vyznel prvoplánovo naivne. Inými slovami, povedzme si to na rovinu, ako detektívka Oravského román zlyháva od začiatku do konca. Na začiatku neúplné informácie, odmietanie spolupráce. Konšpiračné stretnutie v jedálni, odkaz na tajomnom lístočku. Pravé riešenie spochybňuje manipulátormi predhodený !fingovaný falošný agent! „Skutočné odhalenie“ sa po krkolomnom tanci-stroskotanci pseudofínt pre istotu udeje vyrozprávaním, hrdina nelúšti. Keď sa kamufláž, naplánovaná s dôvtipnosťou hodnou úteku skupinky stredoškolákov z hodiny matematiky, zrúti ako domček z karát, prichádza fáza vydierania. Hrdina v nej emočne obstojí. Napriek banálnej, nešikovne skoncipovanej zápletke text dielka zaujme pomerne presvedčivým psychologickým stvárnením hrdinu a jeho vzťahu k ťažko chorej manželke. Navyše Oravský postupmi známymi už z gotických románov, konkrétne prostredníctvom ponurého počasia (na planéte počas celého deja prebieha miestne „obdobie dažďov“, ku každému pohybu a slovu si teda môžete predstaviť jemný šum, miestami, áno, bez preháňania, ide o povestné „kvapkanie na karbid“) umocňuje pôsobivo úzkostnú atmosféru. Spomenutá dilema v závere preto zaznie naliehavo, tragicky, bez prehnaného pátosu či moralizovania. Závažnej téme by nesporne prospelo, keby väčšmi šetrila trápnymi momentmi nezvládnutej žánrovej schémy, v ktorej sa text cíti ako v košeli zo žihľavy.