Vyhľadávanie
Osudové príbehy
Drahoslav Machala: Iba more, Martin, Matica slovenská 2009
V poradí štrnásta kniha novinára a spisovateľa Drahoslava Machalu, zbierka poviedok s názvom Iba more, ponúka čitateľovi „iba“ lásku. V každej z deviatich próz sa opakuje motív zaľúbeného muža, ktorý zdanlivo náhodou stretáva osudovú ženu. Muž sa veľmi nemení. Má rôzne mená a rôzny vek, pracuje však v slobodnom povolaní a spravidla mu nie je súdené stráviť so ženou dlhý čas, ale spomienka na ňu v ňom zostáva...
Láska Machalových zaľúbencov sa často rodí medzi zadanými, no vnútorne nenaplnenými ľuďmi. Zachytáva ju v každom štádiu vývoja, od vzrušujúceho vzniku cez nepokoj, nepochopenie a hádky, po nezvratný koniec. Archetypálna žena, s ako more modrými očami, pevným telom, nezabudnuteľná a krásna, sa nehanbí prejaviť mužovi svoju túžbu. Podrobnosti intímneho splynutia si Machala vychutnáva metaforami, hrou slov, ktorá má ďaleko od prvoplánového erotického opisu. Dáva telesnej láske duchovný rozmer, no v poviedkach sa opakuje, a tak stráca výpovednú hodnotu.
Výrazným spoločným znakom próz je ich cestopisný ráz. Faktograficky presné názvy umožnia scestovanému čitateľovi živo si predstaviť miesta osudových stretnutí hrdinov. Amsterdam, Krakov, Praha, Bratislava i Vysoké Tatry sa ukazujú ako prostredia rovnako vhodné na premýšľanie, prechádzky a milovanie. Čitateľovi, ktorý dané destinácie nepozná, môžu cudzojazyčné názvy sťažiť vnímanie, pôsobia však dôveryhodne a príbehy zasadzujú do každodenného rámca.
Osobitne zaujímavou črtou poviedok je ich, dá sa povedať, výchovný charakter. Čitateľ sa zoznamuje, alebo opäť stretáva, s históriu Slovenska, s reáliami starej Bratislavy, s básňami Miroslava Válka, Janka Kráľa, či s piesňami Pavla Hammela. Machala nesebecky poukáže na zaujímavé myšlienky iných autorov, ale neodpustí si ani kritiku nedostatku tvorivej sily intelektuálnych elít národa.
Pri prečítaní na jeden dych splývajú prózy do spoločného významového celku, kde už nie sú podstatné dejové odlišnosti poviedok. Do popredia vtedy vystupuje pocit z textu ako celku, opakujúce sa motívy a slová sú ako veľká báseň o láske, vzťahoch a prijímaní života.
Jana Hajduová
