Vyhľadávanie
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo pôvabnú knižku jedného z najčítanejších nemeckých autorov, ktorý bol za svoje diela ocenený významnými cenami. Nacisti jeho knihy spálili, napriek tomu sa dodnes čítajú, prekladajú a vydávajú. Konferencia zvierat vyšla v Zürichu v roku 1959, a hoci text spomína historické veci ako telegram alebo prepájanie telefonických hovorov, je stále aktuálna: „Ľudia robia v kuse konferencie bez toho, aby na nich niečo dosiahli.“ (s. 16)
Svet sa zmieta vo vojnách, všade je bieda a nespokojnosť. Slon Oskar preto zavolá tapírovi Teodorovi z Južnej Ameriky, klokanovi Gustávovi z Austrálie, ľadovému medveďovi Pavlovi zo severného pólu, soviakovi Erichovi zo strednej Európy, myšiakovi Maxovi z Ázie a Robertovi býkovi zo Severnej Ameriky a zvolá veľký snem zvierat. Všetky zvieratá si navzájom túto správu zvestujú; lastovičky na telefónnych vedeniach aj poštové holuby, ktoré mali novinu v miniatúrnych kapsulách na krkoch, klokany niesli dôležité listy vo vakoch aj slimák s dýchacími problémami „dychtivo lapal vzduch a chrapľavo volal: „Odo dnes o štyri týždne bude konferencia v snemovni zvierat.“ (s. 23)
Všetky zvieratá sa na konferenciu pripravujú, pštros si nechal naondulovať perie, byvol si dal nakulmovať fúzy, lev brúsiť pazúry. Pobalené zvery cestujú po vode, po suchu aj vzduchom a takmer žiaden človek si nič nevšimol. Len deti ostali prekvapené, že im z obrázkových knižiek mizli zvieratká. Všetky sa ponáhľali do snemovne zvierat, ktorá je opísaná ako obrovská budova. Je v nej železnica, ale aj tanečná škola pre medvede, konzervatórium pre spevavé vtáky, škôlka, optika pre kobry, jedálne pre bylinožravce aj čakárne pre bylinožravce (s. 38) a všeličo iné. Všetci sa dozvedia, že na prvej a poslednej konferencii zvierat „Ide o deti“. (s. 45) Prechladnutý ľadový medveď vyzve prezidentov, ktorí prejav sledujú v televíznom prenose, aby už nikdy nevypukla „vojna, bieda ani revolúcia!“ (s. 58) Jeho kýchnutie prezidenti a generáli vidia ako zvláštny atentát a chcú si zo zvieratami vymieňať protestné nóty. „Tí súkači spisov […] Tí plytvači atramentom! Tie vedúce fascikle! Tí dvojnohí kancelárski osli!“ (s. 63)
Našťastie, myši a iné hlodavce rozhryzú ľuďom všetky dokumenty. Zvieratá žiadajú ľudí, aby sa zjednotili, lebo ide o deti. Generáli zabezpečia kópie dokumentov, ale do všetkých uniforiem sa pustia mole. Zdá sa, že požiadavky zvierat sú odmietnuté, lebo do kanónov a zbraní sa zvieratá nedokážu zahryznúť a zničiť ich. Zrazu však zmizli všetky deti. Zvieratá ich ukryli, aby sa mohlo pokračovať vo vyjednávaní. Zvieratá a ľudia nakoniec dohodu o večnom mieri podpíšu. Škoda, že iba v Kästnerovej vtipnej, ale vážnej knižke.
Dobové ilustrácie Waltera Triera skvele dopĺňajú text. Hravé a detailné čierno-biele obrázky zaujmú aj malé deti, ktoré ich budú so záujmom skúmať. Prekladateľka Iva Vranská Rojková doplnila text vysvetlivkami a poznámkami, aby sa zjednodušilo pochopenie textu, ktorý bol napísaný iba pár rokov po druhej svetovej vojne. A hoci nie všetky výrazy v knihe by sme dnes považovali za politicky korektné, knižka je stále aktuálna, zábavná, aj keď je smutná.
Erich Kästner: Konferencia zvierat
Ilustrácie: Walter Trier
Preklad: Iva Vranská Rojková
Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2021
