Vyhľadávanie
Mikuláš Maňo Huba: Ideál, skutočnosť, mýtus, Banská Bystrica, Vydavateľstvo PRO 2008
Kniha s podtitulom Príbeh bratislavského ochranárstva vychádza v dobe, ktorú už niekoľko rokov mnohí bádatelia v súvislosti s otázkami životného prostredia označujú za prelomovú. A že sa naozaj niečo deje, si dnes môže bezprostredne všimnúť aj inak všedný občan-nevšímavec pri extrémoch v počasí či v cenách benzínu. A o to tu vlastne ide: nič sa už nedeje „tam vonku“, globálny svet jednoducho zasahuje každého z nás, so svojimi plusmi aj mínusmi, a ak sa v tomto časovom bode nič ekologicky dôležité a ďalekosiahle nepodnikne, potom nastupuje ľudstvo na nezvratnú cestu s apokalyptickým koncom. Vzťah medzi ekológiou a ekonomikou však krásne ilustrujú nie tak dávne rokovania v EÚ, kde sa jednoznačne potvrdilo privilégium ekonomiky, darmo budete namietať s argumentmi o prírode, ale aj o kultúre, morálke či náboženstve, z týchto posledne menovaných sa predsa ešte nikto nenajedol... Globálny svet je začarovaný kruh a vysokoškolský profesor Mikuláš Huba (nar. 1954) priamo i nepriamo ukazuje, že tento svet sa dotýka Bratislavy, aj Kvačianskej doliny, že sa mu nedá vyhnúť, ale dá sa vzdorovať a uskutočniť vlastnú, citlivejšiu verziu vzťahov medzi ľuďmi navzájom a ľuďmi a Zemou. Preto je zrejme prvé slovo z názvu ideál ako nositeľ vnútornej vízie i viery. Keďže ide o spomienkovú knihu, autorove ideály sa konfrontovali so skutočnosťou (ďalšie slovo názvu) druhej polovice 70. rokov a rozprávanie uzatvárajú udalosti okolo Novembra´89. Bola to skutočnosť ešte nie globálneho sveta, ale rozdeleného na komunistický a kapitalistický blok. Pre vtedajšie Československo to bolo okrem iného aj obdobie veľkých stavieb socializmu a nebývalej urbanizácie. Nadhodnocovala sa technicko-priemyselná a blahobytná budúcnosť na úkor žitej prítomnosti a kontinuálne akceptovanej minulosti. Príroda a prirodzenosť sa stali pre Mikuláša Hubu a ďalších z okruhu jeho priateľov a spolupracovníkov tými vzácnymi až živelne túžobnými alternatívami voči proklamovanému valcu doby. Preto zakladajú v máji 1977 v Mestskej organizácii Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK) Sekciu pre ochranu ľudovej architektúry a počas dovoleniek či víkendov spolu s dobrovoľníkmi rekonštruujú drevenice, mlyny, ale napríklad aj Kláštor v Marianke. V roku 1980 zas vzniká Základná organizácia SZOPK č. 6, medzi zakladateľov patrí Vlado Bednár, Július Satinský a Tomáš Janovic. Táto dnes už legendárna (tretie slovo názvu je mýtus) organizácia mala oficiálnu existenciu, ale fungovala polooficiálne ako disent, na hranici i za hranicou pravidiel vtedajšieho režimu. Priam kultové sa stalo v októbri 1987 vydanie knižky Bratislava/nahlas (zostavil Ján Budaj), súboru článkov a štúdií s otvorenou analýzou vtedajších problémov Bratislavy. Jej druhé vydanie zhabala ŠtB, no nelegálne kópie sa šírili v desaťtisícoch, a tak sa stali bratislavskí ochranári naozaj pojmom. Neskôr, 17. novembra 1989 a potom, ich aktivity vyústili v organizácii pokojných demonštrácií, politických rokovaní a vyhlásení, ktoré celoplošne ovplyvnili dejiny a spoločnosť.
Mikuláš Huba uvádza stovky mien, a ďalšie ochranárske príbehy, jeho spomínanie tvorí individuálny obraz s kolektívnym zvukom, teda predostiera čitateľom tok udalostí videných vlastným vedomím, no včlenených do medziľudského priestoru. Takisto pravdivo bilancuje, niečo však necháva sugestívne doznievať. Text sprevádzajú fotografie a perokresby profesorky Janky Krivošovej, osobitú autenticitu majú prílohy, jednou z perličiek je zaiste list Gorbačovovi... Kniha má, vďaka vydavateľstvu, svojskú architektúru textu a obrazu, spomienok a súčasnosti, autor v nej s vynikajúcim zmyslom pre tému odkryl ďalšiu vrstvu našej pamäti s primeranou dávkou nostalgie i hrdosti, no zároveň s istou dávkou apelatívnosti aj pre dnešný kontext. Na sebe a blízkej generácii ukázal putovanie od ideálu cez skutočnosť až k mýtu. A voči ďalšiemu mýtu, mýtu zlatých 60., zas dokázal postaviť fakty a zážitky, ktoré svedčia o tom, že každá doba má svoju vzácnosť, len ju treba hľadať v iných zdrojoch: v 60. rokoch to bolo umenie, v ďalších desaťročiach v tomto prípade zas ochranárstvo – ekologicko-občiansky aktivizmus. Mikuláš Huba je v súčasnosti predsedom Spoločnosti pre trvalo udržateľný život, integruje v sebe hlbokú i „povrchnú“ ekológiu, čo je dnes veľmi vzácne a dôležité, a aj príkladné pre tých, ktorí sa nezmieria s floskulou začarovaného kruhu...
Radoslav Matejov
