Recenzia
09.06.2014

Identity - Marcela Veselková

Marcela Veselková zaujala už v roku 2005 svojím básnickým debutom Najzvláštnejšie je neľúbiť ťa, ktorý priniesol zrelé poetické výpovede. Nadväzuje na ne aj v aktuálnej zbierke Identity (Aspekt 2013). Nosnou tematickou líniou knihy je hľadanie identít v neistom svete, v ktorom musí byť všetko presne zadefinované a zaškatuľkované a hodnota človeka sa odvíja od toho, akým spôsobom sa dokáže začleniť do existujúcich štruktúr. Identita vo Veselkovej ponímaní je pritom mnohorozmerná: národná identita kontrastujúca s pocitom cudzoty, nedorozumenia s vonkajším svetom; občianska identita definovaná mierou spoločenskej a politickej slobody, resp. neslobody; historická identita rámcovaná najzásadnejšími udalosťami 20. storočia a nakoniec, nad tým všetkým, identita ženského lyrického subjektu, hľadajúceho svoje miesto vo svete. S neistotou vyplývajúcou z problematických identít ostro kontrastuje silná naviazanosť subjektu na tento svet, naznačená motívmi zakorenenosti, zúfalej snahy udržať si svoju pozíciu za každú cenu (Baba). Veselková tento rozpor bravúrne preklenúva niekedy až absurdnou snahou subjektu všetko pomenovať, kategorizovať, výsledkom čoho je ešte väčšia odosobnenosť a anonymita: „ďalšie lietadlo / dovolenkári vraví otec / ich duše zoskenované / ich kufre apaticky / ležia na pásoch / napásli sa / miniatúrnych mydiel a šampónov / nebučia keď ich cajchujú“. Poetka väčšinou zostáva v rovine konštatovaní, veľmi vnímavého opisu skutočnosti, no v záverečných textoch môžeme odčítať aj nádej lyrického subjektu na prekonanie daného osudu (Izba, Pod povrchom).