Vyhľadávanie
Hoci Jiří Žáček spolupracoval na svojich detských knihách aj s ďalšími legendami českej ilustrácie – so Zdeňkom Millerom a Helenou Zmatlíkovou –najvýraznejšie v jeho tvorbe dominuje spolupráca s Adolfom Bornom (v slovenskom preklade vyšli napríklad ich Ostrovtipné rozprávky pre bystré hlavičky, alebo Hrôzostrašné rozprávky). A kde je Born, tam je aj humor a jeho nezameniteľný rukopis. V knihe Mudrlanti z Trpákova však bohužiaľ táto dvojica spolupracovala naposledy. Ich kniha je obsahovo, aj ilustračne nádherná, farebná, vhodná nie len pre deti, ale aj pre dospelých, ktorí majú radi iróniu, vtip, sarkazmus. A najmä nadhľad.
V Mudrlantoch z Trpákova (v českom origináli Chytrolíni z Hloupětína) je veľa paralel s Kocúrkovom. Tak ako v Kocúrkove, aj v Trpákove je plno hlupákov, bláznov popletencov, šašovských obyvateľov, ale na mape by ste ho hľadali márne. Trpákovčania už mali dosť urážania, ohovárania a nadávania do hlupákov, a tak sa rozhodli, že toto mestečko premenujú. Od tých čias sa Trpákovo volá inak, ale nikto nevie ako! Je možné, že jeho obyvatelia sa nakoniec rozpŕchli do iných miest, a možno ani nevieme že sami občas natrafíme na nejakého potomka starého Trpákovčana.
Trpákovo má bohatú históriu, a vymyslelo sa v ňom toľko vynálezov, že by na ne nestačila ani celá akadémia vied. Napríklad istý Trpákovčan, učiteľ Kopýtko, vymyslel suchú vodu, dvojnohú trojnožku, vreckové slnečné hodiny, klapky na oči pre bojazlivých, povraz s tromi koncami a veľa, veľa iných užitočných vecí. Miestni obyvatelia vydali aj mnoho zákazov a nariadení napríklad, že požiar mohol vypuknúť iba vtedy, keď bol rybník plný vody. A to nehovorím o legendárnom trpákovskom jedle, mastených knedliach s kapustou, zvaných „blbone“, za ktorými sa hostia išli pozabíjať. Ale prečo sa blbone volajú práve blbone? „Nuž – prečo? Pripravuje sa to ako blbone, vyzerá to ako blbone, chutí to ako blbone, tak prečo by sa to nemalo volať blbone?“ Ako je vidieť, „logika“ je v tomto mestečku ľuďom blízka a riadia sa ňou v každej situácii. Napríklad aj vtedy, keď chcú postaviť most cez rieku Hučianku. V lete, keď sa Hučianka premenila na nenápadný potôčik, postavili most, dokonca nezabudli ani na zábradlie, ale na jar sa rieka rozvodnila a most nevydržal nápor zdiveného živlu. V Trpákove však „bystré“ hlavičky na zasadaní obecnej rady pod vedením učiteľa Kopýtka vymysleli pre most iné, bezpečné miesto. „Nepostavíme most cez rieku, postavíme si ho na kopci. Tam nám ho žiadna veľká voda neodnesie!“ Zhodli sa všetci. A tak obyvatelia Trpákova boli veľmi hrdí, že majú most v bezpečí na kopci, a s radosťou obchádzali rieku až cez ďalšiu dedinu.
Vtipne vyznievajú aj mená obyvateľov, napríklad Motajfúz, Slanina, Tichošľapka, Hrkal, Švácal, Škriepnik, Haťapaťa, Hejnalej, a tak treba oceniť aj prácu prekladateľky Eleny Slobodovej. Prekladať z češtiny sa totiž môže zdať jednoduché, ale pri výmysloch, ktorých je kniha plná, to isto celkom jednoduché nebolo.
Kniha Mudrlanti z Trpákova je skrátka veľká zábava a poskytuje skvelý umelecký zážitok. S Adolfom Bornom aj v tejto knihe odišlo kus jedinečného sveta, ktorý bude nám, čo sme vyrastali na jeho ilustráciách, nesmierne chýbať.
Natália Dukátová
