Impérium kapitálu - Ellen Meiksinsová Woodová

(Esej)

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov predstavilo v  rámci edície Pohľady za horizont publikáciu, ktorá sprostredkúva problémy súčasného sveta očami popredných západných intelektuálov, vedcov, filozofov. Tentoraz je to monografická práca významnej americkej ľavicovej historičky, univerzitnej profesorky politických vied Ellen Meiksinsovej Woodovej Impérium kapitálu (2014, preklad Mário Polónyi), ktorá sa orientuje na témy liberalizmu, demokracie, imperializmu, globalizácie, eurocentrizmu a  ekologické problémy. Primárnym cieľom autorky je priblížiť špecifické črty „nového imperializmu“ ako fenoménu, ktorý poznáme v  súčasnosti: všíma si jeho charakteristické príznaky v  jednotlivých fázach a  formách, a  na základe toho sa usiluje uchopiť jeho podstatu.

Woodová postupne v  siedmich kapitolách objasňuje vzťahy ekonomickej moci kapitálu a mimoekonomických síl, venuje sa analýze iných než kapitalistických zriadení (od antiky po súčasnosť), vytvára typológiu impérií, prioritne sa však zameriava na sledovanie vývoja a transformácie tradičného imperializmu do jeho dnešnej podoby. Ako opätovne zdôrazňuje, prvým a  jediným kapitalistickým impériom sú Spojené štáty americké, preto väčšinu pozornosti venuje práve im a ich stratégiám na udržanie svetovej ekonomickej hegemónie podporovanej vojenskou silou. USA predstavujú mocnosť, ktorá napĺňa svoj plán globálnej ekonomickej hegemónie najmä „prostredníctvom manipulácie ekonomickými mechanizmami kapitalizmu“ a  ktorá sa vždy snažila vyhnúť priamej koloniálnej nadvláde, pretože ekonomická hegemónia je menej nákladná, menej riskantná a výnosnejšia.

Autorka prináša viaceré nové pohľady na kapitálový imperializmus, na globalizáciu a  s  ňou späté otázky, usiluje sa identifikovať základné črty a  rozpory v systéme „nového imperializmu“. Svojimi závermi sa dostáva do sporu s tradičnými koncepciami globalizácie (najmä pri hodnotení úloh národných teritoriálnych štátov alebo v kontexte s voľným, otvoreným obchodom, s  integrovaným svetovým trhom) a zdá sa, že jej názory bude treba vážne vziať do úvahy pri ďalších skúmaniach danej problematiky. Hlavnou ideou knihy je vzťah globali zácie a národného, teritoriálneho štátu. Woodová sa kriticky vyjadruje na margo názorov, že národný štát je na ústupe – naopak, tvrdí, že imperiálna hegemónia sa dnes viac ako inokedy spolieha na stabilný systém množstva lokálnych štátov, pretože „celosvetová hegemónia zá visí od udržania kontroly nad týmito štátmi podieľajúcimi sa na globálnej ekonomike“, nadnárodný kapitál potrebuje dnes viac než kedykoľvek predtým prísne regulovaný a  predvídateľný sociálny, politický a  právny poriadok, ktorý garantujú práve jednotlivé štáty. Bez nich by sa imperiálny kapitál nemohol bezpečne pohybovať ani prinášať zisk – a to je jeho prvoradý cieľ.

Woodová objasňuje viaceré vnútorné rozpory kapitalistického systému v jeho najvyvinutejšej forme, analyzuje pôsobenie trhu na sociálny poriadok, ale aj na všetky sféry ľudského života, v  závere venuje pozornosť vojenskej sile USA (väčšej, ako je vojenská sila ostatného sveta), na konkrétnych prípadoch skúma zahraničnú politiku impéria založenú na neslávne známych doktrínach „nekonečnej“, „spravodlivej“ vojny či „nového svetového poriadku“. Woodovej kniha rozkrýva nové horizonty v  uvažovaní o  našej súčasnosti, podnecuje ku kritickému mysleniu o mnohých jej aspektoch – a takéto podnety sú vždy potrebné.