Recenzia
Michaela Geisbacherová
06.02.2008

Impérium - Robert Harris

 Robert Harris: Impérium

Bratislava, Slovart 2007

Preklad Marián Gazdík

     Príjemný a zároveň poučný román na blížiace sa sviatočné chvíle. Ako jeho autor uvádza, väčšina udalostí sa naozaj stala a zvyšok sa prinajmenšom mohol stať. Mená postáv sú autentické, rímska republika rokov 79 až 64 pred n. l. ožíva pred nami ako na dlani a s ňou aj život majstra rétoriky a rímskeho štátnika Marca Tullia Cicera. Na pozadí jeho osudu sa stretávame s ešte vtedy mladým a neznámym Cézarom, večnými rivalmi Pompeiom a Crassom v čase, keď potlačili Spartakovo povstanie, s Cicerovým oddaným domácim otrokom Tirom, ktorý mal výsadné postavenie ako jeho dôverný tajomník. Toto mimoriadne postavenie si vyslúžil svojím vynálezom, metódou rýchlopisu, ktorý pozostával zo štyritisíc symbolov.

Autor si zvolil za rozprávača Cicerovho príbehu Tira, ktorý aj v skutočnosti, ako to potvrdzuje Plutarchos, napísal životopis tohto slávneho rímskeho právnika a rečníka, jedného z najvzdelanejších mužov staroveku; ten sa však stratil.

     Knižka má pútavý dej, odhaľuje nám zákulisie politického života v rímskej republike a my zisťujeme, že s podobnými črtami sa v boji o politickú moc stretávame aj dnes. Mnohé sentencie viažuce sa na dané obdobie rímskej republiky sú aktuálne, akoby ich vyslovili dnes.

V tomto prvom diele trilógie poznávame Cicera na začiatku jeho kariéry, sme svedkami jeho prvých úspechov v senáte, sledujeme rozvrstvenie mocenských síl, účelové spojenectvá, korupčné škandály, zákulisné boje. S napätím pozorujeme, či sa Cicerovi v časovej tiesni podarí odhaliť neprávosti napáchané vplyvným príslušníkom najvyššej aristokracie Gaiom Verrom. V tomto zápase stavia Cicero všetko na jednu kartu; dobre si uvedomuje riziko: ak vyhrá, získa silný vplyv nad Rímom, ak prehrá, je navždy stratený.

     V čom tkvel Cicerov úspech? Celkom iste v disciplíne, pracovitosti, dôkladnej príprave na obhajobu či žalobu.  Bol presvedčený, že človeka dostane na vrchol vytrvalosť, a nie genialita. Rím je plný neuznaných géniov, hovoril. Len vytrvalosť pomôže dostať sa na tomto svete ďalej. Neúspech či poníženie ho nikdy nezlomili, naopak vystupňovali jeho túžbu po úspechu, moci a dosiahnutí svojho cieľa. Nesnažil sa vymyslieť nejakú šikovnú taktiku, aby preľstil obžalobu, ako by to urobil nejaký cynický druhoradý advokát. Usiloval sa nájsť niečo, čomu by mohol sám veriť. To bolo jadrom jeho geniality tak v jeho advokátskej, ako aj štátnickej praxi. Potreboval presvedčenie, vieru v používaný argument. Vedel, že nijaká línia uvažovania, nech je akokoľvek logická, elegantná alebo brilantná, nevyhrá prípad, ak publikum cíti, že mu chýba viera. Potreboval iba jednu vec, ktorej mohol veriť, a potom mohol na ňu nadviazať, stavať na nej, ozdobovať ju a premeniť počas jednej, dvoch hodín na najdôležitejšiu vec na svete a vyjadriť ju s náruživosťou, ktorá by zatienila prchavú racionálnosť jeho oponentov.

     Diel sa končí Cicerovým triumfálnym zvolením za prétora a narodením vytúženého syna. Prežíva šťastné obdobie verejného i súkromného života a my sme už zvedaví na pokračovanie.

Michaela Geisbacherová