Vyhľadávanie
Pestré obrázky maľované dušou
Vladimír Kompánek: Impresie, Bratislava, Perfekt 2008
Samozrejme, všetci poznáme Vladimíra Kompánka predovšetkým z jeho výtvarnej tvorby, ktorá je pre neho aj prvoradá, aj primárna. Kniha, ktorú držíme v rukách, má však pôvab jeho drevených sošiek, lebo aj so slovom vie narábať poctivo, citlivo a čisto, opracúva ho až do poslednej triesočky, aby zostalo hladké a jasné.
Kompánek v knihe s dojatím, radosťou i nevyhnutnou dávkou nostalgie spomína na svoje detstvo, snehom naložené zimy, ale aj na prvých učiteľov, a tak sa nám pred očami roztvára celkom iný svet, než na aký sme dnes zvyknutí: za jeho čias sneh asi voňal a sladol ako hruška a ukladal sa do perinových vzdušných závejov.
Z knihy dýcha romantika, akokoľvek chce byť autor presný a vecný; s dojatím spomína na svojich priateľov, podrobne napríklad na spisovateľa Dominika Tatarku, ktorý ho aj učil. Knihu však netvoria len spomienky, ale aj vzácne autorove úvahy o umení, o starnutí tak človeka, ako aj umenia, o dozrievaní? „Robím to, na čo nemôžem zabudnúť,“ konštatuje a čitateľ sa znova ponára do sveta jeho svojráznych postavičiek, ba rovno do ich života, ako ho autor videl a vo svojej mysli zaznamenal. A akokoľvek je už rokmi možno menej nadšený, menej optimistický, menej zdravý, jeho tvorba to doňho znova vnáša, akoby hovorila – a aj hovorí – zaňho.
Kompánek do knihy vložil texty z rôznych období svojho života, ich súbor však predstavuje kompaktný celok, aj v nich vidíme, že autorovým možno iniciačným slovom je návrat, tak ako o ňom sníva, ako si ho predstavuje, ako ho vytvára. A možno nie je ani dôležité, že jeho pôvodný svet už kamsi zmizol, keď jemu i nám zostávajú všetky artefakty, ktorého nielen približujú, ale aj sprítomňujú.
V knihe nechýbajú ani básne obľúbených básnikov, čo len znova dokazuje, že Kompánek je sám básnikom svojho umenia, ale je v ňom ponorený práve natoľko, aby dobre dovidel a nahmatal to všetko vzácne, čo vytvoria priatelia, známi, neznámi, umelci, ktorých dielo tak presne ako jeho dýcha životom.
Nevdojak sa aj zamyslíme nad názvom Impresie, lebo to, čo autor v knihe ponúka, je rozhodne viac, sú to jeho celoživotné názory, postoje, rozhodnutia, je to jeho cesta, dúhová púť, ktorá mu otvorila dvere do nebíčka všetkých farieb, do slnka ľudských životov.
Neoddeliteľnou súčasťou knihy sú obrázky, takže máme nezvratný pocit, že práve v tomto diele sa s umelcom zoznamujeme v plnej pravde, akú jeho život a dielo predstavuje.
Viera Prokešová
