Recenzia
Jana Sokolová
12.02.2016

Iná ale stále blízka - Ľubomír Jančok

Marenčin PT 2015

Po faktografických knihách Glamour Paríža a  Francúzsky paradox prichádza Ľubomír Jančok so svojím prvým románom Iná ale stále blízka. Aj keď v  názve nenachádzame explicitný odkaz na krajinu galského kohúta, i  tentoraz autor siaha po dôverne známom francúzskom, presnejšie povedané, parížskom prostredí.

Jančok na pozadí banálneho ľúbostného príbehu predostiera sociologickú komparáciu francúzskej a  slovenskej spoločnosti a  kultúry. Prostredníctvom postáv vťahuje čitateľov do prostredia významnej Sorbonnskej univerzity a  študentskej society. Hlavné postavy, Slováci Hana a Samuel, sa vďaka štipendiu v rozličných časoch ocitajú v  Paríži, naopak Francúz Jean sa z  Paríža presúva do bratislavskej firmy, pričom sa ich cesty vzájomne prelínajú. Univerzitné prostredie ako jedna z  kulís rozprávania otvára autorovi priestor na oboznámenie čitateľa so základnými piliermi francúzskeho myslenia, s  historickými súvislosťami, kultúrnymi a  spoločenskými osobitosťami. Dôležitú úlohu zohráva dialóg, ktorý spolu s  výkladovými pasážami predstavuje základný výstavbový prvok celého rozprávania. Na knihu možno zároveň čiastočne nazerať ako na malého sprievodcu Parížom.

Jančok sa v románe síce prejavuje ako zdatný analytik francúzskych kultúrno-spoločenských pomerov, avšak túto svoju schopnosť nedokázal pretaviť do hodnotného literárneho príbehu. Zaujímavé a čitateľsky príťažlivé výklady striedajú chabé dialógy a jednoduchý dej. Atmosféru rozprávania sa snaží dotvárať prostredníctvom francúzskych fráz a slovných spojení. Závažným nedostatkom, ktorý znižuje úroveň celého románu, sú často sa opakujúce preklepy (čitateľ má pocit, že autor mal pri písaní naponáhlo).

Kniha Iná ale stále blízka tak ponúka dve úrovne čítania. Môžeme ju vnímať ako popularizačnú kultúrno-spoločenskú konfrontáciu dvoch krajín alebo ako príbeh stretnutí a  lásky mladých ľudí rozličných kultúr. Tá prvá úroveň výrazne prevyšuje druhú.