Inkovia - Slnečná princezná, Zlato Cuzca, Svetlo Machu Picchu - Trilógia o posadnutosti zlatom a krásnej princeznej Anamaye

Trilógia o posadnutosti zlatom a krásnej princeznej Anamaye

Trilógia o posadnutosti zlatom a krásnej princeznej Anamaye

 

Antoine B. Daniel: Inkovia – Slnečná princezná

Bratislava, Remedium 2004

Antoine B. Daniel: Inkovia – Zlato Cuzca

Bratislava, Remedium 2005

Antoine B. Daniel: Inkovia – Svetlo Machu Picchu

Bratislava, Remedium 2005

Preklad celej trilógie Vladimír Roškovský

  Niet asi tragickejšieho nedorozumenia v ľudských dejinách, ako keď Inkovia, potomkovia bájneho boha Virakoču, ktorý „splodil svet, vystúpil z jazera Titicaca, stvoril rieky, hory, ženy a mužov“, považovali španielskych dobyvateľov za príslušníkov družiny ich „Jediného pána“, ktorý kedysi odplával po mori smerom „k západnému obzoru“ a sľúbil, že sa k nim raz vráti. Kým vládnúci inka Huayana Capac a jeho vojenskí velitelia spoznali svoj omyl, „bradatí, páchnuci muži“ rozvrátili ich ríšu. Inkovia neskoro zistili, že cudzinci myslia len na zlato, že „prežívajú bláznivú radosť pri styku s kúskami zlata“, že v skutočnosti sú to len suroví dobyvatelia a treba sa im postaviť na odpor. Toto poznanie ale prišlo neskoro a ich vyspelá kultúra sa za niekoľko rokov ocitla úplne v troskách.

  Autori románovej trilógie Inkovia Antoine Audoard, Jean-Daniel Baltassat a Bertrand Houette, píšuci pod spoločným pseudonymom Antoine B. Daniel vo svojom diele nadviazali na už početnú literatúru o Inkoch, ktorá sa opiera o zachované zlomky starých inských náboženských textov, archeologické vykopávky a príbuznosť inskej civilizácie s civilizáciou Mayov, ktorú rovnako rozvrátili španielski dobrodruhovia. Akýmsi „základným dielom“ k španielskej konqiste o Peru v rokoch 1526 – 1932 je kniha anglického historika W. Prescotta Dobytie Peru. Podrobne opisuje výboje Francisca Pizarra, ktorého cisár Karol V. vymenoval za guvernéra tejto Krajiny zlata pred jeho druhou, rozhodujúcou dobyvateľskou cestou. Autori trilógie Inkovia využívajú historické fakty z Prescottových dejín, ale ich románové rozprávanie je postavené na príbehu očarujúcej inskej princeznej Anamaye, dievčaťa s modrými očami, ktorá sa po príchode do Domu panien umierajúceho „Jediného pána, Inku všetkých Inkov, Syna Slnka a a Ríše štyroch častí“ Huayana Capaca, stane jeho sprievodkyňou na onen svet, a ktorý jej v predsmrtnej agónii vyrozpráva všetko o minulosti i budúcnosti jeho ríše, ktorú ako jedenásty panovník zdedil po svojich predkoch. A práve toto tajomstvo, a fakt, že Anamaya sa stane sprievodkyňou jeho múmie na ceste do zlatého mesta Cuzca a zároveň „manželkou“ jeho zlatého Dvojníka – teda prestupovanie reality a magického príbehového prvku – sú pre autorov vďačnou a dobre využitou pôdou na vybudovanie sugestívneho, dramatického a miestami i veľmi krutého obrazu tohto pohnutého obdobia v dejinách Peru.

  Aj keď príbehovou osou trilógie je milostný príbeh Anamaye a jedného z Pizarrových bojovníkov a chránencov Gabriela, ktorý v jej magickom svete symbolizuje silu posvätnej pumy a v deji vystupuje ako chránenec Inkov. Čitateľa rovnako zaujme pohľad na dvor inských vládcov, na hierarchické usporiadanie ich rozľahlej ríše,

boje jednotlivých rodinných klanov, ktoré tiež značnou mierou prispeli k ľahkým víťazstvám Španielov nad ich armádami: mesto Cajamarku dobylo dvesto vojakov. Následné zajatie Atahualpu, jeho väznenie v kráľovskom paláci, snaha jeho ľudu vykúpiť ho nesmiernym zlatým pokladom, zradné správanie Pizarrových bratov a krutá poprava Atahualpu uškrtením, patria k silným čitateľským zážitkom. Rovnako ako dobytie Cuzca, keď sa Španieli ocitnú v posvätnom Chráme Slnka, kde ešte i kvety v priľahlých záhradách sú zo zlata. Autori ukazujú nielen ich opojenie zlatom, ale i barbarskú surovosť, s akou sa správajú k Inkom. Čitateľ sa v poslednom diele trilógie môže detailne oboznámiť aj s posvätným mestom Inkov Machu Picchu, tak dobre ukrytom v nedostupných horách, že Španielom sa ho počas ich konqisty nepodarilo objaviť. V tomto meste končí aj dramatický a vzrušujúci príbeh krásnej princeznej Anamaye.

  Trilógia o Inkoch prináša slovenskému čitateľovi okrem plnokrvného románového príbehu i hlboké a zasvätené poznatky o kultúre, ktorá dodnes zohráva svoju inšpirujúcu úlohu v doterajších dejinách ľudstva. Vydavateľstvo Remedium by toto poznanie mohlo ešte rozšíriť aj vydaním spomenutého Prescottovho diela Dobytie Peru. Iste by sa stretlo s rovnakým čitateľským záujmom ako táto románová trilógia.

Anton Baláž