Vyhľadávanie
Ľudská myseľ je produktom miliónov rokov evolúcie. Vďaka tomu je riadená vrodenými inštinktmi, ktoré nás nútia robiť rýchle rozhodnutia, aby sme sa vyhli nebezpečenstvu. Podľa švédskeho lekára Hansa Roslinga však tieto inštinkty vedú dnešného človeka k mylnému a prehnane dramatickému pohľadu na svet.
Bez pôsobenia inštinktov si náš život nevieme predstaviť, lenže ich uplatňovaním si vytvárame negatívny a stresujúci obraz o svete, v ktorom žijeme. Aj preto Hans Rosling považoval za svoj dlhodobý cieľ boj s nevedomosťou a propaguje svetonázor založený na faktoch.
Jeho vášeň pre štatistiku sa odzrkadľuje v mnohých grafoch a diagramoch, ktoré knihu dopĺňajú, čitateľ však neostane zasypaný dátami a krivkami. Kniha je prehľadne rozdelená do jedenástich kapitol, pričom každá, s výnimkou poslednej, reflektuje jeden z inštinktov zodpovedajúcich za skreslenie nášho vnímania: napríklad inštinkt priepasti, inštinkt negativity, strachu, priamky či jednostrannej perspektívy. Okrem faktov autor dopĺňa každú kapitolu osobnými skúsenosťami z lekárskej a učiteľskej praxe v domovskom Švédsku, ale aj v Mozambiku či Kongu.
Všetko je ináč
Po úvode položí autor čitateľovi trinásť otázok umožňujúcich otestovať si vlastné poznatky a zhodnotiť mieru skreslenia. Prvým kameňom úrazu je podľa neho prítomnosť tzv. inštinktu priepasti, ktorý podnecuje sklon k binárnemu deleniu obyvateľov zeme na chudobných a bohatých resp. na rozvinuté a rozvojové krajiny. O tom, že neexistujú iba dva tábory s priepasťou medzi nimi, presviedča kategorizáciou ľudí do štyroch príjmových (zárobkových) skupín.
Tento inštinkt nás totiž zväčša vedie k tendencií polarizovať realitu a ignorovať plynulé prechody medzi jednotlivými úrovňami. Zriedka sa dozvedáme o zlepšení životných podmienok obyvateľov žijúcich na úrovni jeden či o znížení detskej úmrtnosti. Zato negatívne správy pútajú našu pozornosť každý deň. Selektívne spravodajstvo podmieňuje pocit absencie akéhokoľvek zlepšenia a podporuje inštinkt negativity.
Okrem toho sa spoliehame na inštinkt priamky – nepravdivej predstavy, že populácia len rastie a je potrebné ju drasticky zastaviť, aby sme nedosiahli kritický bod. Zabúdame, že v realite majú vývojové krivky rôzne tvary, rovnako ako zabúdame, že náš prirodzený strach z katastrofy, kontaminácie, násilia či uväznenia vedie k preceňovaniu niektorých rizík.
Na tento inštinkt strachu nadväzuje inštinkt veľkosti, v dôsledku ktorého máme návyk veci zveličovať. Autor nás varuje aj pred zavádzajúcou kategorizáciou a stereotypmi, pripomínajúc, že kým inštinkt priepasti delí svet na „my“ a „oni“, inštinkt generalizácie „nás“ núti považovať všetkých „ostatných“ za rovnakých.
Nepodliehať strachu
Rosling tiež upozorňuje, že z perspektívy štvrtej príjmovej úrovne tendujeme k istému pocitu nadradenosti a vnímaniu vlastných skúseností ako normy. Na základe inštinktu osudu potom považujeme niektoré skutočnosti za nemenné, čím údel krajín alebo ich obyvateľov chápeme ako daný ich prirodzenosťou. Napríklad Afrika je odsúdená ostať chudobnou, ženy z Blízkeho východu a Ázie budú navždy trpieť pod jarmom patriarchálneho svetonázoru.
Nezriedka podliehame zvádzaniu inštinktom jednostrannej perspektívy a v neposlednom rade blokujeme našu schopnosť hľadať efektívne riešenia inštinktom obviňovania či ustanovením obetného baránka. Ako posledný autor uvádza inštinkt naliehavosti, ktorý nás môže ľahko popliesť a zabraňuje kritickému mysleniu, v dôsledku nástojčivej výzvy okamžite zareagovať.
Moc faktov poskytuje čitateľovi, okrem upozornenia na limity prirodzených inštinktov, myšlienkové pomôcky ako sa orientovať v živote pomocou overených údajov. Rosling vzbudzuje prostredníctvom pútavej narácie motiváciu, nielen vidieť globálne zlepšenia, ale zároveň podporiť ich postup. Na druhej strane prílišný optimizmus autora sa na niektorých miestach javí ako zjednodušovanie problémov, ku ktorým patrí napríklad environmentálna kríza.
Autor sa však za optimistu nepovažuje a označuje sám seba ako „posibilistu“ – teda niekoho, kto nepodlieha bezdôvodnému strachu, pretože o stave vecí má na základe faktov jasnú predstavu. Sám priznáva, že zlé veci sa na globálnej úrovni dejú a ich existenciu nepopiera. Navzdory určitým zjednodušeniam je kniha Moc faktov poučným i potrebným počinom a to predovšetkým v kontexte tzv. postfaktickej doby, v ktorej víťazia emócie nad racionálnym úsudkom.
Hans Rosling (1948 – 2017)
Švédsky lekár a vedec, poradca UNICEF. Prednášal na celom svete a jeho vystúpenia na konferenciách TED majú vyše 35 miliónov zhliadnutí. Časopis Time ho zaradil medzi sto najvplyvnejších osobností sveta. Jeho veľkým prínosom bol výskum zameraný na vzťah medzi ekonomickým vývojom, poľnohospodárstvom a zdravím.
