Vyhľadávanie
Paul Lunde
Islám
Bratislava, Ikar 2004
Preklad G. Pirický
V roku 610 sa pri Mekke Muhammadovi ibn Abdulláhovi zjavil prvýkrát archanjel Gabriel, a tak sa začali odvíjať dejiny dnes jedného z troch najväčších monoteistických náboženstiev na svete: islámu. Série zjavení pokračovali do roku 632, keď Muhammad zomrel. Muslimovia takto získali Korán ako posledné zvestovanie poslednému prorokovi; jeho verše dopĺňajú židovskú tóru a kresťanské evanjeliá, pričom podstatou všetkých je viera v jedného Boha. Kniha Islám sprostedkúva čitateľom základné vedomosti tohto druhu z oblasti duchovného života, ale všíma si aj kultúru, vedu, historické a sociálno-ekonomické fakty o 1,2 miliardách veriacich roztrúsených v Amerike či okolitých štátoch a u nás, ale najmä o tých, ktorí obývajú muslimský svet, teda rozsiahle územia severnej Afriky, južnej Ázie až po ostrovy Indonézie. Farebná publikácia s množstvom fotografií, nákresov, grafov a tabuliek je aktuálnym a triezvym pohľadom na mnohorozmerný fenomén, ktorý bežný Európan vníma cez médiá iba scvrknutý na hrozbu teroru od skupín fundamentalistov, v kolotoči skloňovania 11. septembra a amerických nátlakových akcií. Jej druhá časť obsahuje zoznam najvýznamnejších muslimských krajín súčasnosti s mapou a profilovými štatistickými informáciami. Dozviete sa v nej, že napríklad v Somálsku pripadá na 1000 ľudí jedno auto, že v Afganistane je priemerná dĺžka života len 43 rokov alebo, že pokojná krajina Brunej dosahuje jednu z najvyšších životných úrovní na svete. Na záverečných stranách knihy sú pre lepšiu orientáciu zaradené chronologické tabuľky, ktoré zachytávajú expanziu islámu v 8. a ďalších storočiach, rozmach Bagdadu, ktorý bol vtedy svetovou metropolou povedľa Konštantínopola, ale aj osobnosti vedy a filozofie.
Slovenský čitateľ má po preklade Koránu (Knižné centrum, 2002), Eliadeho odbornej štúdii O Islame (Agora, 2001) a knihe osobných úvah K. Armstrongovej o tomto svetovom náboženstve (Vydavateľstvo Slovart, 2002) možnosť siahnuť po ďalších doplňujúcich vedomostiach. Kniha poukazuje na aktuálne trendy, globalizáciu, prestupovanie kultúrnych podnetov a vplyv na muslimskú tradíciu i zmeny v jej praktizovaní (napr. sekularizácia v Turecku), takže hovorí aj o možnej komunikácii medzi Západom a Východom bez zbytočných obetí, pri vzájomnom rešpekte obidvoch týchto civilizačných variantov.
Radoslav Matejov
