Vyhľadávanie
Príbeh úsmevného nešťastia
Ľubo Dobrovoda: Ja Velkáč, Bratislava, Ďateľ 2008
Detstvo je pre väčšinu ľudí najkrajším obdobím života. Aspoň to tvrdia. Ľubo Dobrovoda toto časté klamstvo vyvrátil v svojom debute Ja Malkáč (Ďateľ, 2005). V dlho očakávanom pokračovaní Ja Velkáč, ktoré uzrelo svetlo sveta začiatkom roka, sa nádeje na jeho vyvrátenie nevzdáva. Kto však čakal pokračovanie prvej knihy, môže byť sklamaný.
Autor sa v úvodných kapitolách opäť vracia do svojho detstva, do rozvrátenej rodiny. K už známym vtipným príhodám z Ja Malkáč pridáva nové, ale už menej úsmevné. Postupne sa dostávame na deliaci bod: rozvod rodičov. Práve táto pasáž knihy je čitateľovi „jednotky“ až priveľmi známa. Príchod do Čiech, strašidelná chodba nového domu, v ktorom bývajú s matkou, a kostlivci, ktorí malého Ľuboška navštevujú vždy, keď jeho mama v noci odíde z domu, to všetko u Dobrovodu už bolo. Porozvodová časť bude pre čitateľa pravdepodobne najväčším sklamaním.
Inovatívne pôsobí až čas dospievania, spoznávania sexuality. Počas týchto kapitol väčšina konzervatívnych čitateľov znechutene odloží knihu. Ak sa prehryziete stykom brata so sestrou, muža s kravou, náhodným sexom s mladou Nemkou pri jazere, alebo intímnym stretom dievčaťa zo zábavy s Ľubkom a jeho kamarátom, prepracujete sa k príhodám, kde z malého školáčika vyrastie mladý muž, vyznávajúci všetko zakázané.
Ja Velkáč opisuje jedného chlapca od kolísky, cez škôlku, školu až po pubertu. V pozadí rozprávania stojí sociálny systém a problémy s ním spojené. Ľubo Dobrovoda nenápadne a nenútene podsúva čitateľovi svoju predstavu o vtedajšom režime. Je to cítiť pri opise Vianoc, MDŽ, strýka Janka z ministerstva, návštevy kostola...
Ľubkov príbeh je podávaný s úsmevom, smiechom cez slzy. Autor opisuje rozpadnuté vzťahy a rodiny, socializmus, vzťahy medzi národnostnými menšinami. Práve problematike rasizmu a diskriminácie sa viac venuje v poviedke Potichu som Euro pán. Napísal ju na objednávku medzinárodného P.E.N. klubu, no v knihe pôsobí ako jeden z príbehov Ľubka, jeho neznesiteľného otca a náladovej mamy.
Prvotina Ľuba Dobrovodu Ja Malkáč bola označovaná za jednu z najzábavnejších kníh slovenskej literatúry tretieho tisícročia. V jej pokračovaní je autor aj napriek vtipným okamihom miestami až priveľmi vulgárny, tak v opisoch ako aj v jazyku. Na druhej strane práve tento fakt síce uberá zo zábavy, ale pridáva na autentickosti. Ak sa autor snažil o naturalistické a neprikrášlené vyrozprávanie osudov nešťastného dieťaťa v nešťastnom svete, tak sa mu to podarilo.
Veronika Folentová
