Vyhľadávanie
Miloš Mistrík: Jacques Copeau a jeho Starý holubník
Bratislava, Slovenská teatrologická spoločnosť vo vydavateľstve VEDA 2006
Teatrológ Miloš Mistrík sa vo svojej umenovednej knihe venuje tvorbe a objasneniu divadelných zámerov francúzskeho divadelníka Jacqua Copeaua (1879-1949). U nás - napriek jedinečnosti tejto osobnosti, rovnako významnej, akou boli pre moderné divadlo K. Stanislavský, V. Mejerchoľd či B. Brecht – sme dosiaľ o Copeauovom živote a diele veľa nevedeli. Po vydaní a prečítaní vyše 550 stranovej knihy Jacques Copeau a jeho Starý holubník, ktorá vychádza v edícii Rozhľady Slovenskej teatrologickej spoločnosti, sa to u záujemcov z radov teatrológov, umenovedcov či poslucháčov divadelného umenia azda napraví. Získajú prehľad o snažení významnej osobnosti francúzskeho divadla a kultúry, ale aj o stave umenia v tradičnom centre európskej kultúry - Paríži na začiatku 20. storočia, na prahu vojny, v ohnisku krízy hodnôt, dokonca s možnosťou porovnať niektoré paralely vo vývoji divadla (umenia) minulosti a dneška.
Miloš Mistrík je teatrológ, riaditeľ Kabinetu divadla a filmu SAV, jeden zo zakladateľov a pedagógov Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici a tiež prednášateľ na parížskej Sorbone. Jeho celoživotný záujem o francúzsky jazyk a umenie sa o. i. prejavil aj v útlej, atmosférou Paríža nasýtenej prozaickej knižke Ži v Paríži. Spojenie autorových spisovateľských ambícií s hlbokým umenovedným poznaním a skúsenosťami z tvorby početných odborných divadelných publikácií (Kapitoly o hereckom umení, Herecké techniky, Sto slovenských hier, Slovenská absurdná dráma, Aj dráma je len človek..., Mistríkova vedúca úloha pri kolektívnom spracovaní a vydaní dejín nášho moderného divadla, ktoré vyšli pod názvom Slovenské divadlo v 20. storočí, spolupráca na francúzskej divadelnej encyklopédii a i.) sú ideálnym prepojením aj v knihe Jacques Copeau a jeho Starý holubník. Číta sa nielen ako odborné teatrologické dielo, ale aj ako pútavá monografia či literatúra faktu. Mistrík hodnoverne zobrazuje atmosféru Paríža v začiatkoch minulého storočia – vrátane mikroskopického pohľadu na stav a úpadok francúzskeho divadla, ktoré v tom čase preferovalo najmä bulvár, vyhovujúci vkusu rýchlo sa rozmáhajúcej buržoázno-meštiackej spoločnosti. Sám J. Copeau (ako aj jeho priatelia a súčasníci avantgardného zmýšľania) sa spočiatku vyjadroval k stavu vtedajšieho divadla v časopisoch. Ale už v októbri 1913 založil divadlo, ktoré do roku 1943 realizovalo jeho idey reformy francúzskeho dramatického umenia. Dostalo názov Starý holubník - podľa ulice, z ktorej sa do neho vchádzalo. Podstatnejší než názov divadla je však cieľ J. Copeaua, vyjadrený v jeho projekte na obnovu francúzskeho dramatického umenia (základné úvahy Copeaua na túto tému sú publikované v druhej časti Mistríkovej knihy). V dobových dokumentoch sa čiastočne zrkadlí aj obraz dnešného neutešeného stavu v súčasnom divadle (ba v celom umení), preto z nich citujme aspoň úryvok:
„Tam, kde by mala výnimočná tradícia obrániť dobré mravy, nachádzame ten istý duch priemerného rutinérstva a povrchnosti, tú istú nízkosť... všade klamstvo, kadejaká licitácia a exhibicionizmus parazitujúci na umení, ktoré melie z posledného a o ktoré dokonca už ani nikomu nejde. Všadeprítomná apatia, neporiadok, nedisciplinovanosť, nevedomosť a hlúposť, pohŕdanie autorom, nenávisť ku kráse, čoraz bláznivejšia a daromnejšia tvorba, čoraz servilnejšia kritika, čoraz pomätenejší vkus obecenstva – toto všetko nás rozčuľuje a poburuje.“
Svojmu blízkemu spolupracovníkovi Louisovi Jouvetovi napísal J. Copeau v jednom liste vetu: „Predovšetkým škola - rozumieš mi?“ O čo išlo? Okrem dramaturgickej očisty, vlastnej hereckej a režijnej práce, ako aj vedúcej umeleckej pozície v Starom holubníku bola preňho totiž najdôležitejšia výchova novej hereckej generácie vo vlastnej „škole“, ktorú vyprojektoval a následne založil pri Divadle Starý holubník. V nej - a celom divadelnom snažení - išlo Copeauovi o očistenie javiska od balastu, vonkajšej iluzívnosti, vonkajších javiskových nánosov a efektov na scéne i v kostýmovej tvorbe, sústredenie sa na krásu slova, jazyka, návrat ku skutočným hodnotám francúzskej (najmä k Moliérovi) i svetovej literatúry... Napriek existenčným problémom tohto súkromného divadla to boli nielen vytýčené, ale tridsať rokov i napĺňané vysoké ideály umenia.
Kniha vznikla na základe autorovho dlhodobého a dôkladného štúdia materiálov a odkazov J. Copeaua vo Francúzsku. Je pre nás novátorská a potrebná. Veď dosiaľ boli u nás známejší jeho žiaci a nasledovníci (Louis Jouvet, Jean-Louis Barrault, Marcel Marceau, Jean Villar) než táto významná zakladateľská osobnosť moderných divadelných dejín Francúzska...
Publikácia má tri časti: prvá sa venuje životu a umeleckej tvorbe J. Copeaua – od rodinných koreňov, cez mladé roky, až po obdobie tvorby a realizácie princípov obrodného divadelného snaženia v Starom holubníku – s úspechmi i existenčnými starosťami na francúzskej scéne a tiež v zahraničí. Podkapitolu tvorí stať o jeho nasledovníkoch.
Druhá časť obsahuje preklady najvýznamnejších textov Jacqua Copeaua – vrátane jeho listov, úvahy o Stanislavskom, postrehov umelca o zahraničných kontaktoch.
Tretiu časť Mistríkovej knihy tvorí rodostrom a chronológia života i diela J. Copeaua, súpisy jeho inscenácií, poznámkový aparát, literatúra, index mien a francúzske resumé.
Kniha Miloša Mistríka je vydareným úsilím o zakotvenie Jacqua Copeaua v našom divadelnom a umenovednom myslení v jednom rozsiahlom knižnom titule. (Vo Francúzsku vyšlo dosiaľ sedem zobraných zväzkov jeho diela). Je venovaná všetkým, ktorí s Mistríkom spoluzakladali Fakultu dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bez ich mimoriadneho úsilia a morálnej sily – ako píše autor – by to pred pár rokmi všetko nešlo. Cez pedagógov je však adresovaná celému novému hereckému a divadelnému pokoleniu Slovenska. S obrodnými ideálmi J. Copeaua azda aj do nášho scénického umenia zavanie očisťujúci vzduch Starého holubníka, ktorý bol starý iba pomenovaním...
Terézia Ursínyová
