Vyhľadávanie
Ján Kudlička – Juraj Kuniak
Mystérium krajiny/Mystery of Landscape
Liptovský Mikuláš, Liptovská galéria P. M. Bohúňa 2008
Maliara, grafika a dlhoročného výtvarného pedagóga Jána Kudličku a básnika a esejistu Juraja Kuniaka bytostne spojila liptovská krajina. Maliar Kudlička je rodák z Ružomberka a po absolvovaní štúdií v ateliéri figurálnej kompozície a krajinomaľby prof. Želibského na VŠVU v Bratislave sa vrátil do rodiska. Básnik Juraj Kuniak má svoje rodové korene v Černovej (dnes súčasť Ružomberka), kde trávil letá u starých rodičov a autorsky sa tam vrátil vo viacerých esejach a v triptychu básnických próz Púť k sebe. Spriaznení putovaním pamäťou i prírodným reliéfom krajiny, ktorá ich od detstva obklopovala, obaja osobitým tvorivým spôsobom hľadali jej kódy. Nástrojom tohto poznávania sa Kudličovi stala maľba a Kuniakovi slovo. Kniha Mystérium krajiny je prienikom a symbiózou tohto hľadania na ploche rozsiahlej, vyše tristostranovej monografie, ktorá prináša reprodukcie takmer 170 Kudličkových výtvarných diel a Kuniakov decentný román maliarovho života. Kompozične je kniha tvarovaná do podoby dvadsiatich zastavení na Kudličkovej životnej ceste. Po skončení vysokej školy, ktorú absolvoval cyklom malieb Slovenská krajina, vracia sa do Ružomberka, využíva ponuku galérie v Liptovskom Mikuláši a na tri roky sa usadzuje v ateliéri, kde predtým tvoril M. A. Bazovský. Roku 1973 získa ateliér v Ružomberku, začína sa stretávať s Ľ. Fullom, ktorý tu má svoju galériu, a ich osobné kontakty ovplyvňujú jeho zmýšľanie, formujú jeho pohľad na krajinu, pomáhajú mu objaviť v nej nové, vlastné stopy, prenikať jej pod kožu (takéto inšpirujúce tvorivé kontakty zažije neskôr pri stretnutiach s Ester Šimerovou a jej manželom Martinom Martinčekom). Ďalším z Kudličkových životných zastavení je jednoročné pôsobenie v Bavlnárskych závodoch v Ružomberku ako interiérový dizajnér, vyučovanie na ĽŠU, na Strednej priemyselnej škole textilnej v Ružomberku a až po dvanástich rokoch v týchto „chlebových“ zamestnaniach sa môže naplno venovať vlastnej tvorbe. Jeho životný príbeh je tak aj príbehom generácie umelcov, ktorí nechceli slúžiť nastupujúcej normalizácii, stali sa z nich skromní učitelia ľudových škôl umenia a často zostávali so svojou tvorbou uzavretí v ateliéroch, prežívali svoje nox et solitudo – ako neskôr aj Kudlička nazval cyklus svojich farebných kompozícii.
Do maliarovho životného príbehu a tvorby neskôr vstupujú aj „iné svety“, cesty do Benátok, Egypta, kanadského Toronta, kde sa spolu so synom Borisom podieľa na výtvarnej realizácii filmu Pontiho syna Edoarda a zoznamuje sa so S. Lorenovou, získava ateliér v Prahe a vznikajú jeho tvorivé kontakty so sochárom V. Preclíkom a blízke priateľstvo s arciopátom břevnovského kláštora A. Opaskom. Súčasťou zastavení sú aj úryvky z Kudličkových denníkov, ktoré sú príťažlivým rozprávaním o cestách do Krakova, Benátok, St. Petersburgu či na egyptskú púšť a sú aj svedectvom maliarovho literárneho nadania. Jedno z posledných zastavení (Obeta a láska) sprevádzajú vo výtvarnej rovine maliarove Piety – cyklus modrých pastelov z roku 2003, v ktorých maliar mení Michelangelovu Pietu zo sochy na znak, aby ju tak „očistil“ od hmoty tela (telesnosti) a jednoduchou maliarskou čiarou ešte viac a hlbšie zvýraznil a potrebu ľudskej obety.
Zážitok z čítania i zážitok z tvorby – dva rovnocenné, navzájom sa doplňujúce a obohacujúce dojmy sú charakteristické znaky tejto neobvyklej monografie. Umocňuje ich grafický dizajn knihy od Pavla Chomu, odborná výtvarná štúdia PhDr. Karola Maliňáka a prehľad desiatok domácich a zahraničných, individuálnych i kolektívnych výstav, na ktorých Ján Kudlička vystavoval svoje dielo.
Mystérium krajiny zároveň obnovuje (spolu s nedávno vydanou Milanchóliou Mareka Ormandíka a Milana Lasicu) spojenie obrazu a slova, výtvarného umenia a literatúry, ktoré s takou silou nezaznelo od čias básnicko-obrazného dvojhlasu Milana Rúfusa a Martina Martinčeka.
Anton Baláž
