Vyhľadávanie
O podivnej kráľovnej
Manuel Fernández Álvarez
Jana Šialená – zajatkyňa z Tordesillasu
Bratislava, Ikar 2005
Preklad Martina Slezáková
Profesor Dr. Manuel Fernández Álvarez (nar. 1921 v Madride) pôsobil ako profesor histórie na univerzite v Salamanke, kde sa venoval najmä španielskym dejinám 16. storočia. Je autorom diela 16. storočie a Španielsko Karola V., začleneného ako 19. a 20. zväzok monumentálnych Dejín Španielska. Jeho publikáciu Španielska spoločnosť v storočí zlata ocenili národnou cenou za históriu, v ďalších monografiách Filip II. a jeho doba a Karol V., cisár a človek priblížil panovníkov tohto obdobia. Jeho dielo o kráľovnej Jane (v Španielsku vyšlo roku 2000) si môžu prečítať čitatelia už v šestnástich jazykoch.
V prológu autor vysvetľuje okolnosti, ktoré ho priviedli k napísaniu tohto historického románu. Podľa Álvareza patrí kráľovná Jana k osobnostiam s najpohnutejším osudom v španielskych dejinách. Ako matka šiestich detí ovdovela a vzápätí ju odlúčili od detí. Ponechali jej len najmladšiu dcérku, neskôr však takisto musela od matky odísť.
Kráľovnú Janu väznil na hrade v Tordesillase jej vlastný otec, od sveta ju izoloval jej manžel, zamykal ju v komnatách a naďalej ju tu nasilu držal aj jej syn. Umrela po strastiplnom živote v osamotení, po tridsiatich rokoch prežívania hlbokých depresií, neustálej úzkosti a strachu. Trpela preludmi a jej myseľ bola uväznená v tomto trápení, ktoré prerástlo z prvotného nešťastia až do šialenosti. Spočiatku ju ľud nazýval Janou Nešťastnou, neskôr ju premenovali na Janu Šialenú.
Smutný osud kráľovnej Jany s ňou prežíval celý španielsky národ, preto sa stala aj jednou z najpopulárnejších osobností národnej histórie. Takúto priazeň ľudu nezískala vďaka hrdinskému činu, ale preto, že „pre svoju bezbrannosť a nedostatok vôle nebola schopná ujať sa úlohy, na ktorú bola z titulu svojho predurčená“.
V úvode Álvarez upozorňuje, že historici na tento záujem verejnosti doteraz nereagovali a je málo serióznych vedcov, ktorí sa zaoberajú štúdiom biografie kráľovnej Jany. Práve to sa stalo pre autora výzvou a prekážkou zároveň. Prekážkou je nedostatok informácií o kráľovninom každodennom živote, výzvou je práve čitateľ, ktorému možno takto povedať niečo nové, pôsobivo a pútavo predstaviť osobnosť kráľovnej Jany a zodpovedať otázniky vo vzťahu k nej.
Autor sa už osobou Jany Šialenej zaoberal vo svojich predchádzajúcich dielach, najmä v Súbore dokumentov o Karolovi V. Podrobne analyzoval kráľovnine emocionálne výkyvy, ktoré spôsobili politické problémy.
Už v úvode Álvarez predstavuje „svoju“ Janu tak, že čitateľovi dáva jasne najavo, prečo je preňho táto osobnosť španielskej histórie charizmatická a príťažlivá natoľko, že jej venoval celé dielo. Život a osud kráľovnej Jany, úbohej zajatkyne a nešťastnej šialenej kráľovnej, ho hlboko dojal. „12. apríla 1555 zomrela v Tordesillase istá čudná žena. Jej smrť nespôsobila žiaden rozruch ... Obyvatelia Kastílie ... možno ani nevedeli, kto vlastne bola táto dáma. Počuli iba rozprávať neuveriteľný príbeh z čias, keď ešte neboli na svete a keď celá Kastília ohromene sledovala hrôzostrašné predstavenie zúfalej vdovy, ktorá odmietala pochovať svojho manžela, zosnulého v rozkvete mužnej sily. Vdovy, túlajúcej sa rozľahlou kastílskou náhornou plošinou od mesta k mestu, táboriacej pod šírym nebom a vláčiacej so sebou telo nebožtíka... Kto bola tá podivná žena?“
Hoci dal autor svojej knihe románovú podobu, vychádza z historických faktov a súvislostí. Kniha je fundovanou, informáciami naplnenou biografiou kráľovnej Jany. Faktografickú hodnotu knihy zvyšuje nielen bohatý menný register, ale aj autorova práca s prameňmi a zoznam jeho predchádzajúcich štúdií.
Michaela Geisbacherová
