Janičiarka - Hana Košková

Matica slovenská 2015

Hana Košková (1942) je viacdomá autorka, ktorá má na konte niekoľko zbierok pozoruhodnej poézie pre dospelých, no píše tiež pre deti a mládež. Okrem vlastnej tvorby je Košková známa ako prekladateľka z bulharčiny a ukrajinčiny a prezentuje sa aj ako recenzentka.

Kraj, v ktorom spisovateľka žije, je bohatý na legendy, a Košková z tohto bohatstva tvorivo čerpá námety pre svoju tvorbu. Najnovšie ich zužitkovala v knihe Janičiarka, ktorá podáva ďalšiu z novohradských legiend a cez ňu približuje niektoré výseky histórie tohto kraja. Dejovo košatá novela zachytáva príbeh súrodeneckej dvojice Margity a Ondreja, ktorých počas tureckej okupácie vytrhli Turci z rodín a z rodného kraja, aby z nich vychovali janičiarov. Spisovateľka rozvíja niekoľko dramatických dejových línií a napätie posilňuje takými prvkami, ako napríklad nerozlíšiteľná podoba unesených súrodencov-dvojčiat, čo umožnilo Margite, aby sa vydávala za muža a útrapy janičiarskeho výcviku absolvovala spoločne s bratom. Ešte precíznejšie a sugestívnejšie však autorka pracuje s danými faktami v psychologickej rovine. Epický pôdorys príbehu o odvlečených a prevychovaných deťoch-janičiaroch, ktorí mali neskôr bojovať proti vlastným, využila na predostretie závažných úvah o osobnej identite a integrite v kritických podmienkach, aké vznikali počas tureckej okupácie (nielen) Slovenska, alebo napríklad na rozvíjanie pôsobivých morálnych konfliktov medzi láskou a zmyslom pre povinnosť voči svojmu kraju, národu, voči vlastným dávnym kultúrnym tradíciám. Opisy Margitinho vnútra utýraného zložitými protirečivými pocitmi nezídu len tak ľahko z čitateľskej pamäti aj vďaka tomu, že autorka ich často dômyselne zakomponúva do obrazov prírody, ktoré s nimi ladia a vzájomne sa posilňujú vo svojich účinkoch.

Nerada by som opomenula podmanivý rozprávačský štýl Janičiarky, legenda o „poturčených deťoch“ ako východiskový materiál dostáva totiž v Koškovej spracovaní živý, farbistý tvar, opisy udalostí hýria metaforami, v ktorých cítime prítomnosť sugestívnej koškovskej poetiky, krehký lyrizmus sa prelína s ostrou expresívnosťou výrazu, niektoré pasáže pripomínajú básnické texty plné kontrastov. Dielo predstavuje pôsobivé čítanie o výseku našej histórie a napriek krutosti a drastickosti zobrazovanej reality očarí poetickou košatosťou autorkinho jazyka.