Recenzia
Jana Túry Kopčová
12.12.2016

Jar, leto, jeseň, Agáta - Silvia Bystričanová

Vydavateľstvo Slovart 2015

Silvia Bystričanová už nie je v súčasnej slovenskej literatúre nováčikom. Čitateľom predstavila v poradí už svoju tretiu knihu s názvom Jar, leto, jeseň, Agáta. Tá púta pozornosť v prvom rade neprehliadnuteľným farebným obalom. Autorka sa tentoraz nechala inšpirovať motívom dvojičiek, ktoré sú ústrednými postavami príbehu. Súrodencov čitateľ spoznáva hneď v úvode. Žijú nerušene v spoločnej domácnosti. S ich povahovými črtami sa oboznamujeme nielen prostredníctvom ich vzájomných rozhovorov, ale predovšetkým cez vnútorné monológy. Učiteľka Karolína, zúfalo čakajúca na muža, s ktorým by mohla mať dieťa, pôsobí odmerane a vyžaruje rešpekt. Jej brat Nikolas, vyštudovaný organista a podľa jeho sestry „nepoužiteľný génius“, mrhá svojím talentom v obchode s hudobninami. Obaja žijú jednotvárny, ale v podstate spokojný život. Ten naruší príchod staronovej obyvateľky paneláku – pani Agáty. Tajomná postava, ktorá prichádza do mesta len v zime, vzbudzuje v obyvateľoch zvedavosť, no i strach z nepoznaného. Stáva sa symbolom zimy. Medzi ľuďmi sa šepká, že „keď príde stará pani Agáta do mesta, čo nevidieť príde mráz“. Nikto nevie, odkiaľ je a prečo pravidelne prichádza a odchádza. A kam? Agáta je síce sekundárnou postavou, no práve ona formuje životy oboch hlavných hrdinov a posúva ich vpred. Je iná nielen zjavom (staromódnym oblečením patriacim akoby do iného storočia), ale tiež verbálnym prejavom a vnútornými monológmi. Práve Agáta zastupuje tajomný prvok inak celkom obyčajného príbehu. Bystričanová sa vo svojej najnovšej knihe opäť zamerala na detai ly, či už ide o opisy oblečenia, alebo fyzického vzhľadu postáv. Priestor tu dostal i motív osudových stretnutí, ktoré výrazne zasiahnu do života hlavných hrdinov. Kolobeh ročných období, ako už napovedá i samotný názov románu, je prepletený s kolobehom ľudského života. Sychravá jeseň spojená so smútkom a melancholickou náladou a dominantná zima – ročné obdobie odpradávna spájané s chladom a smrťou, ale tiež s očakávaním života a radosti v podobe príchodu jari, úzko súvisia s myšl ienkovými pochodmi, ale aj osudom Karolíny a Nikolasa. Niečo odchádza, aby zároveň niečo nové prišlo…

Silnou stránkou románu je určite príbeh. I keď v súčasnej literatúre sa dostávajú do popredia poviedky či novely s melancholickou, často dokonca depresívnou náladou končiace sa tragicky, všetky tri Bystričanovej knihy sú pravým opakom. Pozitívne ladené, vrúcne a zavŕšené happyendom. Štyl istika jej textov je plná niekedy až kl išéovitých či naivne pôsobiacich metaforických obrazov a prirovnaní. No kto pozná autorkine predošlé knihy, uverí, že nejde len o spisovateľskú pózu, ale o jej štýl života a skutočné ja. Román Jar, leto, jeseň, Agáta je príjemným a sviežim čítaním. Veď depresie a smútku máme v reálnom živote dosť. Tak prečo sa aspoň pri knihách neusmievať?